Jazzman týždňa: Ari Hoenig

Neprehliadnuteľný jazzový bubeník, skladateľ a pedagóg 21. storočia. Jeho unikátny melodický prístup k hre na bicie nástroje a doslova fyzické prežívanie a uvedomenie si každej zahranej noty, ho už dnes zaraďujú k fenoménom jazzových bubeníkov. Ari Hoenig dnes oslavuje okrúhlu štyridsiatku!

Ari Hoenig sa narodil 13.novembra 1973 v americkej Philadelphii. S hudbou je v kontakte už od útleho detstva – jeho otec je dirigent a klasický spevák a matka klaviristka a huslistka. Je preto prirodzené, že sa malý Ari začína učiť na klavír a husle už v štyroch rokoch. V dvanástich však berie do rúk bubenícke paličky. Po dvoch rokoch ho už vidieť na scéne v miestnych jazzových kluboch po boku iných mladých jazzmanov.

Tri roky študuje na prestížnej University of North Texas u známeho pedagóga a bubeníka Ed Sopha. Popri tom hráva v slávnej školskej kapele One O'Clock Lab Band.

Rok 1995 prináša Arimu pocit, že je čas sa priblížiť k Mekke amerického jazzu – k New Yorku. Zapisuje sa na William Patterson College v New Jersey. Čoskoro má pravidelné hrania v newyorských kluboch v kapele legendárnej filadelfskej hammondistky Shirley Scott. V roku 1997 sa sťahuje do Brooklynu a zapája sa naplno do diania na newyorskej jazzovej scéne – za bubnami sedí v kapelách ako Jean Michel Pilc Trio, Kenny Werner Trio, Chris Potter Underground, Kurt Rosenwinkel Group a Joshua Redman Elastic Band. Počuť ho možno po boku celého radu slávnych muzikantov ako Wayne Krantz, Mike Stern, Richard Bona, Pat Martino, Dave Leibman, Herbie Hancock, Wynton Marsalis, Toots Theilmans, Dave Holland, Joe Lovano, Pat Metheny a Gerry Mulligan.

Po debutovom albume Jazzheads: Avant Wot Not (1999) prichádza dvojica unikátnych nahrávok Time Travels (2000) a The Life Of A Day (2002). Na nich nenájdeme totižto okrem Ariho bicej súpravy žiadny iný nástroj. „Len ja a štvordielna sada bicích. Žiadne dohrávanie. Kompozície a improvizácie na bicie“. Tento jedinečný prístup predstavuje Hoenigov originálny postoj k melodickému poňatiu hry na bicie nástroje, ktorý rozvíja dodnes.    

V roku 2002 sa formuje Ari Hoenig Quartet počas pravidelných pondelňajších koncertoch v newyorskom klube Fat Cat. Na tenor saxofón hrá Jacques Schwarz-Bart, na klavír Jean Michel Pilc a na kontrabas Matt Penman. Pre Smalls Records nahrávajú cédéčko The Painter (2004) a dévédéčko Kinetic Hues (2005). V roku 2006 prechádza k Dreyfus Records a nahráva albumy Inversations a Bert’s Playground (2008), na ktorom spolu s kapelou Punk Bop hrá saxofonista Chris Potter.

Vrchol Ariho kompozičných zručností prichádza v roku 2011 s albumom Lines of Oppression. V kvartete tentokrát môžeme počuť vynikajúcich hudobníkov ako Tigran Hamasyan – klavír, Gilad Hekselman – gitara, Orlando le Fleming a Chris Tordini kontrabas.

Dnes hráva Ari Hoenig v troch vlastných formáciach. Okrem Ari Hoenig Quartet a kapely Punk Bop funguje v triu s gitaristami Jonathan Kreisberg/Gilad Hekselman a kontrabasistami Matt Penman/Orlando le Fleming.

Ako pedagóg pôsobí na fakulte New York University a New School for Social Research. Dáva súkromné hodiny, učí na hudobných klinikách a workshopoch po celom svete a je pravideľným prispievateľom do časopisu Modern Drummer. Jeho rozsiahla edukatívna činnosť je zaznamenaná v mnohých publikáciach ako Intro to Polyrhythms, Drumming Technique and Melodic Jazz Independence, alebo DVD Melodic Drumming. Fanúšikovia Hoenigovych kompozícii sa určite radi zahĺbia do knihy The Ari Hoenig Songbook, ktorá obsahuje noty pre bicie všetkých známych Ariho skladieb. A nie len tých jednoduchých.

Zdroj: arihoenig.com

Foto: Jimmy Katz

Peter Baláž