Jazzman týždňa: Billy Taylor

 

Billy Taylor bol americký jazzový klavírista, skladateľ a pedagóg. Bol uznávaným profesorom hudby na univerzite v Greenville, East Carolina University. Okrem toho vyučoval aj na iných školách a ako jazzový pedagóg a hudobník cestoval po celom svete. Založil Jazzovú nadáciu Ameriky, tiež pôsobil ako umelecký riaditeľ Kennedyho centra vo Washingtone, D.C.    William Taylor sa narodil 24. júla 1921 v Greenville, štát North Carolina. Keď mal päť rokov, jeho rodina sa presťahovala do Washingntonu, D.C. Vyrastal v hudobníckej rodine a ako dieťa hral na gitaru, bicie aj saxofón, no najviac ho zaujal klavír. Na klavíri ho učil hrať Henry Grant, rovnaký učiteľ, ku ktorému pred ním chodil aj Duke Ellington. Prvý krát vystupoval ako klavírista keď mal trinásť rokov. Študoval sociológiu na Virginskej štátnej vysokej škole, no neskôr zmenil svoj odbor na hudbu a úspešne ukončil štúdiá v roku 1942.    Po štúdiu sa usadil v New Yorku a v roku 1944 vstúpil do kvarteta Bena Webstera a zároveň stretol Arta Tatuma, ktorý sa stal jeho mentorom. Billy Taylor tiež spolupracoval s Machitom a jeho mambo kapelou. Potom osem mesiacov koncertoval s orchestrom Dona Redmana v Európe, kde aj na nejaký čas ostal a ďalej pracoval v Holandsku a Francúzsku. Keď sa vrátil do New Yorku, spolupracoval s Billie Holiday na úspešnej show Holiday on Broadway. O rok neskôr začal pracovať pre Birdland, kde mal možnosť spolupracovať s veľkými hudobníkmi ako Miles Davis, Dizzy Gilespie, Charlie Parker, či Stan Getz. V roku 1949 napísal svoju prvú knihu o bebope a hre na klavír.     Začiatkom päťdesiatych rokov zložil skladbu, ktorá sa v nasledujúcich dvoch dekádach stala populárnou hlavne v súvislosti s hnutím za občianske práva. Túto skladbu, „I Wish I Knew How It Would Feel to Be Free“, naspievala v roku 1967 aj Nina Simone na svojom albume Silk & Soul. Okrem Niny Simone skladbu neskôr hrali aj ďalší. V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch nahral niekoľko albumov, ako Taylor Made Jazz (1959, Argo), alebo Cross Section (1956, Prestige). V roku 1958 sa stal hudobným riaditeľom televízneho  seriálu The Subject is Jazz v televízii NBC, v ktorom ako hostia vystúpili napríklad Duke Ellington, Bill Evans, Cannonball Adderley, či Aaron Copland. V roku 1961 založil Jazzmobile, spoločnosť, ktorá v New Yorku organizuje vzdelávacie programy, prednášky, koncerty a ďalšie projekty. Neskôr vďaka aktivitám spojeným s Jazzmobile, dostal v roku 1981 Ocenenie Peabody „za excelentnosť v rozhlasových programoch“. V šesťdesiatych rokoch Billy Taylor pracoval ako programový riaditeľ v rozhlasovej stanici WNEW v New Yorku a so svojím triom pravidelne vystupoval na Manhattane. V rokoch 1969 až 1972 bol hudobným riaditeľom relácie The David Frost Show, v ktorej hosťami boli okrem iných aj Louis Armstrong, Benny Goodman, Count Basie.      V osemdesiatych rokoch začal pracovať ako korešpondent a napísal viac ako dvesto rozhovorov s hudobníkmi. V roku 1989 založil Billy Taylor vlastnú nahrávaciu značku Taylor Made, cez ktorú vydával vlastnú hudbu a pravidelne vydával albumy až do deväťdesiatych rokov. Okrem značky založil Taylor v rovnakom roku aj Jazzovú nadáciu Ameriky (Jazz Foundation of America), ktorá slúži na záchranu pamiatok súvisiacich s jazzom a pomáha hudobníkom v núdzi (okrem iného podporovala hudobníkov preživších hurikán Katrina).    V roku 2002 prekonal Taylor mŕtvicu, ktorá postihla jeho pravú ruku. Napriek tomu sa venoval hudbe aj naďalej až konca života. Billy Taylor zomrel po srdcovom infarkte 28. decembra v roku 2010. Na jeho pohrebe vystúpili rôzni hudobníci, s ktorými počas života spolupracoval.    Foto: Tom Marcello -nat-