Jazzman týždňa: Eliane Elias
Eliane Elias je klavíristka, speváčka a skladateľka. Jej štýl je charakteristický a dobre rozpoznateľný aj vďaka jej brazílskym koreňom. Eliane Elias sa narodila 19. marca 1960 v brazílskom meste São Paulo. Na klavíri začala hrať už ako sedemročná a ako dvanásťročná sa učila sóla známych jazzmanov. V pätnástich rokoch už vyučovala hru na klavír a improvizáciu na brazílskej hudobnej škole. Vo veku sedemnástich rokov začala spolupracovať s brazílskym spevákom a skladateľom Toquinhom a básnikom Viniciusom de Moraes, ktorý bol okrem iného spoluautorom niektorých skladieb Antonia Carlosa Jobima. V roku 1981 sa presťahovala do New Yorku, kde sa v nasledujúcom roku stala členkou kapely Steps Ahead. V roku 1984 vydala v spolupráci s americkým trúbkarom Randy Breckerom svoj prvý album Amanda. Krátko na to začala vlastnú sólovú kariéru a dodnes vydala viac ako dvadsať albumov s mnohými vlastnými kompozíciami. Jej albumy dostali veľa pozitívnej kritiky a umiestňovali sa na vrchných priečkach rebríčkov Billboardu a iných jazzových rádií. V Jazziz Critics Poll (hlasovaní kritikov magazínu Jazziz) vyhrala v kategórii Najlepší nový talent roka 1988. V deväťdesiatych rokoch v kariére úspešne pokračovala. V roku 1995 bola nominovaná (spoločne s Herbie Hancockom) na Grammy v kategórii Najlepšie jazzové sólové vystúpenie, za album Solos and Duets. Za toto album dostala veľkú chválu aj v magazízne Musician. V roku 1997 vyhrala s albumom The Three Americas, v hlasovaní čitateľov magazínu Downbeat v kategórii Najlepší jazzový album. Okrem toho bola nominovaná v ďalších piatich kategóriách: Beyond Musician („hudobník za hranicou“), Najlepší skladateľ, Jazzový klavírista, Speváčka, Hudobník roka. Eliane Elias je tiež považovaná za jednu z veľkých interpretov Jobimových skladieb. Koncom deväťdesiatych rokov nahrala dva albumy venované výhradne jeho skladbám: albumy Eliane Elias Plays Jobim a Eliane Elias Sings Jobim. Druhý zo spomenutých albumov bol v roku 1998 v Japonsku označený za najlepší vokálny album a viac ako tri mesiace sa udržal na vrchole japonských rebríčkov. V Jazziz Critics Poll vyhral v kategórii Najlepší brazílsky album.
Renomovaný Jazzový orchester Dánskeho rádia nahral Eliasine skladby, pod taktovkou dirigenta a aranžéra Boba Brookmeyera. Nahrávka tohto projektu sa volá Impulsive a vydali ju Stunt Records. Tento album bol v roku 2001 nominovaný na Grammy v kategóriách Najlepší album veľkej jazzovej skupiny a Najlepší Latin Jazz album. V tomto roku sa Eliane Elias objavila v dokumentárnom filme Calle 54 oskarového španielskeho režiséra Fernanda Truebu. Elias vo filme hrá skladbu „Samba Triste“. Okrem latin jazzu a bossa novy sa Elias venuje aj iným žánrom. V roku 1993 nahrala album Classical Side, kde sa ukázala ako interpretka klasickej hudby skladateľov Bacha, Ravela, či Villa Lobosa. V 2002 spolupracovala s opernou mezzosopranistkou Denyce Graves, s ktorou spolločne nahrala album The Lost Days. Pre túto príležitosť speváčke napísala skladbu „HaabiaTupi“ a zaranžovala tiež dve brazílske klasické skladby. V tom istom roku podpísala zmluvu s vydavateľstvom RCA Music Group/Bluebird a vydala album Kissed by Nature, ktorý obsahuje prevažne jej vlastné kompozície. Druhý album pre značku Bluebird, album Dreamer (2004), je zmesou amerických štandardov, brazílskej bossa novy a dvoch pôvodných skladieb, ktoré Elias naspievala v angličtine a portugalčine a nahrala so sprievodom orchestra. Album Dreamer dostal ocenenie Gold Disc Award a v Japonsku Najlepší vokálny album. Vo francúzsku sa dostal na tretie miesto populárnych hitparád a v americkom Billboarde dosiahol štvrté miesto. V roku 2006 vydala pod značkou RCA Victor album Around the City, ktorého skladby písala v spolupráci s producentmi Andresom Levinom a Lesterom Mendezom. V ďalšom roku sa Elias vrátila k vydavateľstvu Blue Note/EMI, kde jej vyšiel album Something For You – pocta Billovi Evansovi. Aj tento album, už jej štvrtý album, vyhral v Japonsku ocenenie Najlepší vokálny album roka a Gold Disc Award. V amerických jazzových rádiách dosiahol prvú priečku, druhú vo francúzskych a ôsmu na Billboarde. V roku 2008, na päťdesiate výročie vzniku Bossa Novy, nahrala Eliane Elias v londýnských štúdiách Abbey Road, album Bossa Nova Stories, s brazílskymi skladbami, americkými klasickými a populárnymi štandardami, so sprievodom sláčikových nástrojov. Album Bossa Nova Stories debutoval v roku 2008 vo francúzskych rebríčkoch ako číslo jeden, japonský magazín Swing Journal ho označil za Vokálny album číslo 1, v januári 2009 bol na prvom mieste medzi jazzovými albumami a latino albumami na iTunes a v rebríčku Billboard’s Overall and Top Jazz Charts debutoval na druhom mieste. Album bol nominovaný na Brazílske Grammy v kategórii Najlepší zahraničný album. V roku, kedy album vyšiel, sa Elias dostala na druhé miesto v rebríčku Annual Jazz Charts. V roku 2009 vydali EMI Japan album Eliane Elias Plays Live, inštrumentálny triový album s kontrabasistom Marcom Johnosnom a bubeníkom Joey Baronom. Album je nahrávkou koncertu z 31. mája 2002 v Amsterdame, kde Elias s triom hrala vlastné skladby aj jazzové štandardy. Jej doteraz posledný album, Light My Fire, vyšiel v máji 2011, pod značkou Concord Picante, divíziou Concord Music Group. Album debutoval v rebríčkoch tradičného jazzu Billboardu na treťom mieste, na štvrtom v rebríčkoch súčasného jazzu. V jazzových rebríčkoch iTunes sa dostal na tretie miesto a na Amazon.com na štvrté. Album obsahuje štyri autorské skladby Eliane Elias a covery skladieb od Jima Morrisona, Stevieho Wondera a Paula Desmonda. Na nahrávkach ju sprevádza súbor o dvanástich hráčoch a špeciálni hostia gitarista a spevák Gilberto Gil a trúbkar Randy Brecker. Medzi hudobníkmi sú gitarista Oscar Castro-Neves, kontrabasista Marc Johnosn a bubeník Paulo Braga, ktorí s Elias spolupracovali na väčšine z jej posledných jej albumov. Na tomto albume sa Eliane Elias nepodieľala len ako speváčka, klavíristka a skladateľka, ale aj ako aranžérka a producentka. Elaine Elias naďalej pokračuje v úspešnej kariére jazzovej speváčky, klavíristky a skladateľky, v ktorej tvorbe sa mieša jazz, pop, brazílska a klasická hudba. Foto: last.fm; Zdroj: elianeelias.com -nat-
Spomienky na Cassandru Wilson
Sotva začalo radostné obdobie nového školského roka, uzavrela sa éra jednej z najväčších speváckych dív uplynulého polstoročia. Bola Cassand...
Pilotná sezóna Slovenského národného jazzového orchestra
Slovenský národný jazzový orchester (SNJO), ktorý sa len pred niekoľkými mesiacmi sformoval z medzinárodného orchestra trubkára Lukáša Oravc...
Buddy Guy – 90 let a 70 let blues
„Narodil jsem se v Louisianě. A když mi byly dva roky,
Kto bude podľa DownBeatu písať budúcnosť jazzu? Predsa Alan Bartuš!
Neuveriteľná správa, na ktorú čakal slovenský jazz od svojich začiatkov! Mladý slovenský jazzový klavirista Alan Bartuš, ktorý doteraz zazna...