Jazzman týždňa: Fats Navarro

Jeden zo zakladateľov bebopového štýlu, významný trubkár, ktorý bol známy svojim emotívnym hraním, ale aj vysokou virtuozitou a vysokým rozsahom svojho nástroja. Hoci jeho život okrem hudby ovládali aj démoni vo forme alkoholu a drôg, aj najpriek krátkej kariére sa dokázal navždy zapísať do histórie jazzu ako jedna z významných osobností bebopovej éry - trubkár Fats Navarro.

Theodore "Fats" Navarro sa narodil 24. septembra 1923 v meste Key West na Floride. Ako šesťročný začal hrať na klavíri, ale hudbou sa začal vážne zaoberať až vo veku 13 rokov, keď objavil svoj osudový nástroj – trúbku. Po maturite na Douglass high school sa rozhodol opustiť svoje rodné mesto a stal sa členom tanečnej kapely, ktorá vyrazila na turné po stredozápade.

Po niekoľkých rokoch sa Fats unavený zo života na ceste rozhodol usadiť v New York City, kde sa od roku 1946 jeho kariéra rozbehla závratnou rýchlosťou. Rýchlo sa stal jedným z najvyhľadávanejších trúbkárov v meste a medzi jeho spoluhráčov patril aj geniálny saxofonista Charlie Parker. Dokonca dostal aj ponuku na stabilnej účinkovanie v jeho kapele, Fats však poznal svoju cenu a kvôli vysokým finančným nárokom sa táto spolupráca neuskutočnila.

Ako spomínal bubeník Roy Haynes: "Fats bol úžasným hudobníkom, pretože kým ostatní mladíci prichádzali na scénu a nevedeli takmer nič, Fats už v mladosti ovládal všetko - výborne čítal noty, vedel hrať poriadne vysoko a mohol zastúpiť prvú trubku v ktorejkoľvek kapele na scéne. Zároveň vedel hrať krásne melodické sóla s veľkým zvukom a lietať v rýchlych tempách s maximálnou virtuózitou. Každá jeho nota niečo znamenala a hral s úžasným citom a teplom. Preto hovorím, že mal všetko, čo má muzikant mať."

Jeho život si však čoskoro vytvoril aj svoju tienistú stránku. Navarro sa stal sa závislý na heroíne, začal mať problém s nadváhou (preto ho prezývali Fats, alebo Fat Girl) a onedlho dostal tuberkulózu. Tieto problémy viedli ku postupnému poklesu jeho zdravia a následnej neočakávanej smrti vo veku 26 rokov. Jeho posledné verejné vystúpenie bolo 1. júla 1950 v klube Birdland s Charliem Parkerom, hneď v ten večer bol hospitalizovaný a zomrel len o päť dní neskôr, 6. júla 1950. Fats predstavoval prvú obeť heroínu na jazzovej scéne a správa o jeho smrti otriasla mnohými. Napriek svojej krátkej kariére sa však Fats vďaka svojmu výnimočného štýlu hrania doteraz považuje za jedného z 3 kľúčových bebopových trubkárov, po boku Dizzyho Gillespieho a Milesa Davisa.

Zdroj: wikipedia.org

Autor: Martin Uherek

Foto: William P. Gottlieb