Preskočiť na obsah
Iné

Korene dizonancie: Ako železnica formovala jazz

Železničná doprava je jeden z kľúčových historických fenoménov dejín Spojených štátov amerických 19. a 20. storočia. Viac ako zásadne ovplyvnila štruktúru americkej spoločnosti, tvár krajiny, jej politický i hospodársky vývoj, ako aj osudy jej obyvateľov. Obrovský vplyv vlaku je však cítiť aj na miestach, kde by sme ho možno spočiatku nehľadali, napríklad v big-bandových aranžmánoch Glenna Millera či Dukea Ellingtona. Jazz a železnica však majú spoločnú minulosť.

Adam Hudec · 31. January 2017 · 2 min čítania · Príspevok komunity

Železničná doprava je jeden z kľúčových historických fenoménov dejín Spojených štátov amerických 19. a 20. storočia. Viac ako zásadne ovplyvnila štruktúru americkej spoločnosti, tvár krajiny, jej politický i hospodársky vývoj, ako aj osudy jej obyvateľov. Obrovský vplyv vlaku je však cítiť aj na miestach, kde by sme ho možno spočiatku nehľadali, napríklad v big-bandových aranžmánoch Glenna Millera či Dukea Ellingtona. Jazz a železnica však majú spoločnú minulosť.   Americký skladateľ a dirigent Rob Kapilow rozoberá vplyv železnice na jazzovú hudbu v jednej z relácií rádia "Wbur". Vychádza z faktu, že jazz ako taký má korene v starých afro-amerických spirituáloch a pracovných piesňach, ktoré si spievali Afro-Američania pri práci na stavbách železničných sietí. Vznikali tak texty často pracujúce s motívom vlaku, ktorý spravidla slúžil ako symbol cesty na druhý svet.   Ako však americká železnica formovala hudobnú stránku žánru? Skladateľ je ovplyvnený prostredím, v ktorom sa pohybuje a keďže umelci spravidla cestovali po krajine vlakmi, tráviac v nich množstvo času, ich konštantnou akustickou kulisou sa stali zvuky železnice. Pišťanie komínov, rinčanie koľajníc, syčanie pary, to všetko inšpirovalo napríklad aj dvoch v úvode spomínaných velikánov pri aranžovaní svojich skladieb. Vznikli tak harmonické a melodické postupy, ktoré sa snažili zachytiť charakter zvukov železnice. Tetrakordové ostináta napodobňujú prácu motora. Použitie double-time znázorňuje zrýchľovanie vlaku. Špinavé, na zväčšené kvarty bohaté trúbkové party a ťahavé trombónové kontrapunkty zasa imitujú zvuky komínov a všemožnej signalizácie. Toto využitie dizonancie, ktorej rozmach v jazzových aranžmánoch má na svedomí aj americká železnica, sa dostáva do popredia a aj vlakmi inšpirované skladby ako Millerova "Chattanooga Choo Choo" alebo Ellingtonova "Happy Go Lucky Local" svojou kompozíciou pripravujú pôdu pre dizonantný charakter neskoršej jazzovej hudby.   Rozhovor s Robom Kapilowom na danú tému si môžete vypočuť kliknutím na odkaz v zdroji.     Zdroj: Wbur Adam Hudec
Súvisiace
Jazzman týždňa

Jubilujúci bandlíder Glenn Miller

Prvý marcový deň si pripomíname legendárneho bandlídra, skladateľa, aranžéra a trombonistu Glenna Millera, ktorý sa narodil pred 120 rokmi a...

Peter Motyčka · pred 2 rokmi · Príspevok komunity

Jazzman týždňa

Jazzman týždňa: Jimmy Blanton

Pri príležitosti nedávnych narodenín Duka Ellingtona si pripomenieme jednu z najdôležitejších osobností jazzového kontrabasu vôbec. Je ním J...

Peter Korman · pred 6 rokmi · Príspevok komunity

Jazzman týždňa

Jazzman týždňa: Johnny Hodges

Alt saxofonista Johnny Hodges je jedným z hlavných štýlotvorných predstaviteľov swingovej éry. Spolu s Bennym Carterom patria ku dvom najobd...

Martin Uherek · pred 7 rokmi · Príspevok komunity

Komentáre 0

Prihláste sa alebo si vytvorte účet, aby ste mohli komentovať.


Zatiaľ žiadne komentáre.