Nestarnúci Billy Hart a jeho poctivý jazz

Pohľad na kariéru Billyho Harta vzbudzuje rešpekt. Billy Hart bol jedným z tých, ktorí formovali a pretvárali štýl jazzového bubnovania viacej ako pol storočia, či už to bolo po boku Milesa Davisa, Herbieho Hancocka či niekoho z tých stoviek ďalších muzikantov, s ktorými za život spolupracoval. Ani v 73 rokoch však bubeník, skladateľ a bandleader nevešia paličky na klinec – svetlo sveta uzrel najnovší album Hartovho kvarteta s názvom One is the Other.

Billy Hart Quartet v zložení s Markom Turnerom na tenor saxofóne, Ethanom Iversonom na klavíri a Benom Streetom na kontrabase funguje už od roku 2006, kedy štvorici vyšiel prvý spoločný album pod Hartovým vedením nazvaný jednoducho Quartet. Novinka One is the Other je v poradí tretím štúdiovým počinom skupiny. Doplňme obligátne info, album obsahuje osem skladieb, sedem kompozícií z pier Harta, Turnera či Iversona a jeden muzikálový štandard Some Enchanted Evening.

Nový album Billyho Harta je plný jazzovej tradície, obrovských skúseností a nadhľadu, jednoducho 51 minút poctivých výkonov ´po celom ihrisku´. Ono to znie trochu ako klišé, ale v kapelách vedených bubeníkmi sa predsa len pracuje trocha inak, voľnejšie než v kapelách vedených výraznými sólistami. Rovnako i One is the Other stojí na živelnosti a radosti z hrania. Bill Hart môže hrať čo chce, jeho bubnovanie už dávno presahuje funkciu čírej rytmiky. Hart sa so svojimi bicími vyslovene hrá, obsadeniu jazzového kvarteta dodáva nový zvukový rozmer, no nikdy nie na úkor pulzu. Nad rytmikou sa tak otvárajú doslova nekonečné možnosti pre Turnerov tenor saxofón a Iversonov klavír. Silné kompozície nezaujmú len kvalitnými sólistickými výkonmi, ale i množstvom nakomponovaných medzihier či voľnými kolektívnymi improvizáciami.

Album One is the Other je jednoducho učebnicou dobrého jazzu. Billy Hart so svojim kvartetom akoby chcel pripomenúť skutočný význam slova ´kolektív´ v jazzovej hre. Zjavne i v 73 rokoch má tento výnimočný bubeník a skladateľ čo naučiť mladšie generácie a hlavne čo ponúknuť poslucháčom jazzu.

Miro Bachura