Agi Hlavenková príchadza so svojim debutovým EP

Slovenská popová hudobná scéna sa ku koncu tohto roka rozrástla o nové EP z dielne multižánrovej speváčky Agi Hlavenkovej a jej kapely. Prvoplánovosť a plytké texty by sme na ňom hľadali márne.

  Agi Hlavenková sa počas svojho umeleckého pôsobenia dostala do povedomia poslucháčov jazzu spoluprácami so slovenskými interpretmi, ako napríklad Gabriel Jonáš, Juraj Kalász a Marián Ševčík, v rámci projektu VocalEase. Neskôr mala dočasné pôsobisko v Prahe, kde vystupovala so svojím projektom Agáta Hlavenková Quartet s klaviristom Tomášom Jochmannom, kontrabasistom Jánom Kořínkom a bubeníkom Radkom Němejcom. Svoju fanúšikovskú základňu si však mimoriadne talentovaná a charizmatická speváčka úspešne rozširuje aj mimo jazzový rybník, konkrétne medzi poslucháčmi pop music. Na konte má už niekoľko vydaných singlov a videoklipov a nedávno svoje portfólio doplnila o nové EP s názvom ,, Nechajte ma horieť“.

Na ňom môžeme nájsť štyri nové autorské skladby, pričom je na mieste hneď podotknúť, že ich rôznorodosť, či už v textárskej alebo aranžérskej rovine, iba podtrháva fantáziu a invenciu samotnej autorky. Napriek spomínanej mnohorakosti jednotlivých piesní pôsobí novo-vydané EP kompaktným dojmom, oplýva rozoznateľným a vyprofilovaným rukopisom, ktorý si je ťažké pomýliť s iným popovým autorom na slovenskej hudobnej scéne. Agi Hlavenkovej sa úspešne darí obsahom naplnené myšlienky pretavovať do textov, ktoré sú stráviteľné bez toho, aby mala tendenciu skĺznuť do prvoplánových rétorických šablón, čím taktiež vo svete slovenskej pop-music pomerne vyniká. Jej metaforika je poetická a ani trošku patetická, čo sa podarilo docieliť, mne sympatickou dávkou, akejsi ,, surovosti“. Autorka pomocou slov poslucháčovi jemne pootvára dvere do svojej mysle, aby sa sám presvedčil, že sa v nej ukrýva pestrý kolorit dojmov, postrehov, pocitov a názorov. O nič menej nápaditou je aj samotná hudba, ktorá spolu s textami funguje absolútne symbioticky a vyvážene.

Nechýba aranžérsky dôvtip a množstvo detailov, na ktoré pozorný poslucháč narazí v každej zo skladieb, či už ide o zmeny v rámci inštrumentácie jednotlivých dielov v piesňach, rytmické zmeny, nečakané stop-timy a podobne. Aj výkony samotných inštrumentalistov možno bez váhania označiť za kvalitné. Za seba by som rád vyzdvihol basgitaristku Lauru Jaškovú a gitaristu Roberta Spurného. Laura prispieva do hudby obrovskou dávkou invencie a muzikality, skvelým timingom, pohybom, nevytŕča a zároveň ju nemožno prehliadnuť. Robert Spurný zase zaujal moju pozornosť, okrem iného, aj funkovým gitarovým sólom v závere skladby ,, Bludný kruh“ a to pre svoju patričnosť. Inak povedané, sólo je záživné a okorenené jazzovým prístupom bez toho, aby prekročilo pomyselné hranice žánru, v ktorom je skladba napísaná a zaranžovaná. Opomenúť samozrejme nemožno spev samotnej frontmanky. Jeho výnimočnosť totiž zďaleka nepramení iba z veľmi zaujímavej a podmanivej farby hlasu. Agi spieva technicky, výborne intonuje, citlivo pracuje s dynamikou a nedovolí poslucháčovi, ktorému sa po pár sekundách dostane pod kožu, stratiť pozornosť. Jej prejav je nesilený, prirodzený, autentický a uveriteľný, nepokúša sa štylizovať do akejkoľvek pózy. Zároveň v jej speve badať vplyvy všetkých žánrov, ktorými si v minulosti prešla a ktorým sa počas svojho života venovala.

Vydanie EP-čka ,, Nechajte ma horieť “ podľa môjho názoru možno považovať za akýsi malý sviatok slovenskej pop-music, z jednoduchého dôvodu. Je totiž dôkazom toho, že u nás rastie generácia mladých umelcov, ktorí sú odhodlaní a schopní tvoriť tento žáner kvalitne, nápadito a pre laické aj hudobne poučené publikum veľmi atraktívne.