"Ako počúvať jazz": Nová kniha od veterána jazzovej kritiky

Ostrieľaný a skúsený hudobný historik a kritik, Ted Gioia, sa podujal splniť neľahkú úlohu. Chce širšiemu publiku ukázať, že jeho negatívne prekoncepcie o jazze ako o žánri chaotickom, nezrozumiteľnom, nepochopiteľnom, sú neopodstatnené. Svojou knihou "How to Listen to Jazz" chce čitateľa naviesť na cestu k pochopeniu a zamilovaniu si tejto hudby. Svoju ideu v úvodných vetách formuluje takto: "Pozorným počúvaním sme schopní demystifikovať prakticky všetky zákutia a čudesnosti jazzu."

  Kniha je sčasti akýmsi poslucháčskym manuálom, sčasti vreckovou históriou, sčasti osvetovým pamfletom. Akoby sa snažila odpovedať na otázku "Ty počúvaš jazz? A to ťa baví?" Podľa JazzTimes.com sa kniha číta dobre, je plná ilustračných príkladov, a je určená najmä pre čitateľa, ktorý je zvedavý a chtivý, hoci stále pristupuje k jazzu s určitou rezervou. Veľmi ľudsky a trefne opisuje charakteristiku jazzového rytmu. Tvrdí, že rytmická sekcia v jazze je presná a kompaktná, no zároveň prirodzene a ľudsky dýcha, je na míle vzdialená modernému vyprogramovanému beatu. Gioia vyzýva čitateľa k aktívnemu počúvaniu namiesto pasívnej konzumácie, ktorá dominuje dnešnému spôsobu "počúvania" hudby. Chcete si obľúbiť bebop? Naučte sa pospevovať si melódie Charlieho Parkera. Ak je to nutné, skladbu si spomaľte. Pristupujte k jazzu ako k náročnému, no kvalitnému literárnemu dielu. Ak treba, "prečítajte si stranu" viac krát, zastavte sa, zamyslite sa, analyzujte.   Je zrejmé, že autor pristupuje k jazzovému kánonu a k histórií tejto hudby s obrovskou láskou, ktorú chce odovzdávať ďalej. Opisy sú kvetnaté, no zároveň úprimné a trefné, dejepisná časť knihy sa snaží byť prístupná a relatívne všeponímajúca. Je trochu škoda, že posledná kapitola s názvom "Počúvame jazz dneška" je pomerne strohá. Bohatá príkladovitosť z predošlých kapitol absentuje, kľúčová tendencia moderného jazzu budovať mosty a spájať žánre preskúmaná nie je. Verme teda, že sa niekto zhostí voľného pokračovania tejto knihy, ktorej vznik je chvályhodný a vítaný, napriek jej vyššie menovanému nedostatku. Jazzu a jeho predstaviteľom a vyznávačom nie je ukradnuté širšie publikum a snaha rozšíriť jeho pôsobenie je vďaka knihe "How to Listen to Jazz" opäť o niečo živšia.   Zdroj: JazzTimes.com Adam Hudec