BJD 2015: Utorok priniesol mimoriadnu spevácku bodku za Džezákmi

Záverečný večer 41.ročníka Bratislavských Jazzových Dní predstavil v bratislavskej Starej tržnici tri originálne zoskupenia so spoločným menovateľom „spev“. Z domácej scény sa predviedla Sisa Fehérová, severných susedov zastupoval Grzegorz Karnas a spoza Veľkej mláky priletela Esperanza Spalding.

O otvorenie štvrtého dňa džezákov sa postarala slovenská speváčka Sisa Fehérová so svojou kapelou Fehero Rocher. Nevšedné aranžmány slovenských ľudoviek, moderné soulové groovy, bluesový swing, vlastné i prearanžované veci - všetko zastrešené citlivým feelingom šlapajúcej kapely a samozrejme skvelým spevom Sisy Fehérovej. Či už v éterickej atmosfére folklórnej „Povej vetrík, povej“, pop soulových náladách, či gradovaných improvizáciach – všade so zachovaním si vlastnej tváre, ľahkosťou frázovania a nadhľadom. Jednoducho sa na to dobre pozeralo a výborne počúvalo. Gitarista Tony Dlapa, zrastený so svojim stratocasterom, kúzlil okrem sól veľmi citlivý doprovod k spevu a stíhal spievať aj vokál. Harmonicky ho dopĺňal klavirista Federico De Vittor, o fungujúci rytmus sa postaral kontrabasista Matěj Černý a bubeník Oliver Lipenský. Fehero Rocher pripravujú album, máme sa určite na čo tešiť.  

Nečakaný zážitok priniesol do tržnice poľský spevák Grzegorz Karnas so svojim kvartetom. Výborná dramaturgická voľba k Esperanze a jej koncepcie návratu ku slobode sebavyjadrenia. Karnas je tu bezpochyby nekorunovaným kráľom. Žiadne zábrany a obmedzenia, konvencie, či napĺňanie cudzích očakávaní. Jeho unikátna technika spevu slúži len ako prostriedok a reč. Štvorica hudobníkov priniesla vracajúci sa príbeh o žene a hadovi zabalený do kompozícii s obrovským priestorom pre voľnú improvizáciu a vzájomné hudobné rozhovory. Maďarský perkusionista András Dés, poľský kontrabasista Mariusz Prasniewski a nemecký gitarista Florian Möbes tvorili s Karnasom prepojený živý organizmus, ktorý sa proste „našiel“. Free jazz, avantgarda, experimentálna hudba - čokoľvek medzi tým, či nad tým. Silný zážitok, náročná hudba, ktorá však dávala zmysel.

Nápad projektu „Emily’s D+Evolution“ sa vraj zrodil v hlave Esperanzy Spalding počas bezsennej noci za inšpirácie splnu mesiaca. Ten utorkový svietil nad Starou tržnicou presne v plnom kruhu. Dokonalé načasovanie na nevídaný zážitok.

„Funk the fear, live your life,“ hypnotizuje sálu trojhlasne agitačný pokrik. Premieňa sa na groovujúci song s nekončiacim príbehom tém. Vbieha do jazzrockového sóla gitary, divadelná scénka, hra svetiel, tmy a zvukov, uzatvára sa i otvára ďalší príbeh. Toto je len zlomok vytrhnutý z večera plného prekvapení a nečakaných energii. Esperanza Spalding totižto nielenže zavítala na Slovensko úplne po prvýkrát, jej aktuálny projekt je čerstvou novinkou nikde doposiaľ nepublikovanou.

„Tento projekt je o návrate späť, znovuzískaní prvotnej zvedavosti a jej použití ako kompasu k pohybu dopredu a rozvoju.“  Už vo svojej tridsiadke si buduje Esperanza status vizionára, pioniera a neúnavného posúvača hraníc. Jazzové nahrávky, fúzie s komornou hudbou, pesničkové funky, freejazzový úlet...dnes je však už prevtelená do Emily a jej multiumeleckých šiat. 

Len traja hudobníci s nástrojmi a dvaja vokalisti. Napriek tomu obrovský zvuk, vďaka impozantne nakomponovaným a zaranžovaným „pesničkám“ a samozrejme muzikantskému  umeniu. Esperanza súčasne spieva a hrá na basu. Oboje virtuózne, oboje ako by sa nechumelilo. Nikdy ma neprestane udivovať táto schopnosť rozdvojenia sa v tak dokonalej forme. Rytmickým dvojčaťom bol na pódiu bubeník Justin Tyson, o celé harmonické pozadie sa staral gitarista Matthew Stevens a prirodzene súzvuk vokalistov menom Corey King a Emily Elbert. Esperanza však počas večera stihla prestriedať basgitaru s klavírom, s basovým doprovodom Coreya na klávesách Korgu, či Emily na gitare.

Projekt „Emily’s D+Evolution“ premostil hranice hudby, divadla, poézie v jedinečnom umeleckom balíčku. Myšlienku návratu ku energii zvedavosti detstva podtrhol vytlieskaný prídavok v podobe unikátneho aranžmánu piesne „I want it now!“ z legendárnej rozprávky „Willy Wonka a továreň na čokoládu“.

Esperanza, či Emily, stvorila živé svety okolo každej svojej piesne. Diváci Starej tržnice dostali prominentnú pozvánku do nich vstúpiť a ochutnať. Žiadna jednohubka. Obrovské sústo s márnou snahou objaviť na prvý krát všetky príchute. Už sa teším na ďalšie repete z pripravovaného cédéčka. 

Foto: Rudolf Baranovič

Peter Baláž