Cirkvi John Coltrana v San Franciscu hrozí vysťahovanie: Stratí sa kus miestnej jazzovej histórie

Priestory cirkvi na Fillmorovej ulici, založenej v roku 1969 na základe božskej podstaty hudby John Coltrana,  sú jedným z posledných pozostatkov pôvodnej štvrte 'Harlem of the West' v San Franciscu. V súčasnosti Cirkev sv. John Coltrana stojí tvárou v tvár možnému vysťahovaniu kvôli neustále sa zvyšujúcim nájomnym podmienkam. Je možné, že čoskoro legendárna jazzová štvrť v San Franciscu úplne zanikne?

Africká ortodoxná cirkev sv. John Will-I-Am Coltrana je inštitúciou, ktorá bola založená koncom 60.rokov, krátko po smrti legendárneho saxofonistu John Coltrana. Odvtedy funguje v San Franciscu ako útočisko pre ľudí, ktorí v Coltranovej hudbe našli viac ako len prejav hudobnej geniality. Počas svojej 48-ročnej existencie sa jej pôsobisko viac krát premiestnilo a momentálne sídli na 1286 Fillmore Street v srdci historickej jazzovej štvrte v centre San Francisca.

24. februára zavesil vlastník budovy na dvere cirkvi výzvu na vysťahovanie. Od začiatku marca má tak spoločenstvo 60 dní, aby opustilo priestory na Filmore Street. Hoci je to len malá miestnosť, kde počas obradov všetci stoja (inak by sa nezmestili), predstavení sa nevedia dohodnúť s vlastníkom budovy - ten by chel budovu prenajať ako obchod za oveľa vyššiu sumu. Odchodom spoločenstva dôjde ku definitívnemu zániku historickej jazzovej štvrti s názvom "Harlem of the West".

Jeden zo zakladateľov cirkvi Franzo King hovorí: “Toto miesto bolo srdcom černošskej komunity. Mohli ste žiť na Fillmore Street, pracovať tu, mohli ste vojsť do banky a speňažiť šek, ktorý vystavil černoch. Dnes už to tu tak nie je. Pozriete sa na chodník a vidíte tu plakety s menami černošských obchodov, ktoré tu zvykli byť. Pozriete sa na Jazz Heritage Building (budovu jazzového dedičstva, prekl.) a vidíte obrazy John Coltrana a Billie Holiday. Ale oni už tu nie sú. Kultúra sa zmenila.”

Pocity komunity, ktorá stráca miesto nad hlavou, sú citeľné na obradoch každú nedeľu. Členovia cirkvi robia finančné zbierky v snahe zakúpiť vlastnú budovu. Dcéra zakladateľa Kinga tiež sníva o budúcnosti: "Možno sme tých prvých 48 rokov boli ako Maybe these first 48 years have been like the húsenica a teraz je čas, aby sme vošli do kukly a prežili obdobie zmeny. Je to vzrušujúci čas. Nakoniec môžeme z kukly vyjsť ako motýľ.”

Zdroj: theguardian.com

Autor: Martin Uherek