Hľadá sa jazz (3. časť): Balada o hudbe nepochopenej

Som hudobník. Pýtajú sa ma, čo hrám. Odpovedám "jazz". Povedia, že jazz nemusia. Pustím im ukážku. Sú prekvapení. Povedia, že to znie inak ako si mysleli, ale že veď oni sa do toho jazzu nerozumejú... Len málo značiek má asi horšie PR ako jazz. Konotácie sú vskutku nelichotivé. Nezrozumiteľná hudba. Neprístupná hudba. Hudba hudobníkov pre hudobníkov. Každý si hrá svoje. Guláš. Prípadne hudba ku gulášu, ale hrajte potichu.

  Jazz je problematický žáner. Na to, aby ste od neho niečo dostali, mu najprv musíte niečo dať aj vy. Trpezlivosť. Pozornosť. Čas. Rádio Rýchlik je pohodlnejší zážitok. Hudba tu je dostupná a zrozumiteľná ihneď. Alebo prepnete stanicu. A keďže je všetko dostupné a zrozumiteľné rovnako dobre, zážitok je vždy nenáročne príjemný a navyše to ani netreba počuť od začiatku dokonca. Ideálny hudobný relax. Bez irónie, v dnešnej uponáhľanej dobe plnej stresu a nutnosti intenzívnej koncentrácie a multitaskingu nie je na aktívne analytické počúvanie náročnejšej hudby energie nazvyš.   Jazz ma imidž neatraktivity. Neviem si inak vysvetliť fakt, že na lokálnych jazzových festivaloch vidím hrať big-bítové kapely bez akýchkoľvek jazzových prvkov, väčšie stredoeurópske podujatia headlinuje akýsi rockom osmahnutý folkový pesničkár, hviezdou Montreux Jazz Fest je metalová skupina Slayer, a hlavným ťahákom akcie venovanej Johnovi Coltranovi je kráľ easy listening-u, Kenny G.    Som hudobník, milujem jazz a inštrumentálnu hudbu. Zároveň mi nie je ukradnuté, že poslucháčov, ktorí túto hudbu považujú za atraktívnu, ktorí sa s ňou vedia identifikovať, a ktorí z nej dokážu mať pozitívny estetický a emočný zážitok, je poskrovnu. Robert Glasper raz povedal, že jazzoví hudobníci by mali viac myslieť na publikum. Mali by myslieť nielen na to, či sa približujú ku svojmu vlastnému ideálu autenticity a virtuozity, ale aj či sú navonok čitateľní, prístupní, a ľúbiví. To však neznamená opustiť komplexnosť a náročnosť tohto žánru. Znamená to hľadať nové hudobné ale aj verbálne prostriedky (moderovanie koncertu a sila slova je hádam jedna z najopomínanejších zručností jazzového hudobníka), ktoré z počiatočnej nezrozumiteľnosti a neprístupnosti urobia zážitkovú cestu za pochopením a identifikovaním sa s touto hudbou.   Jazzmanovou úlohou nie je len svoju hudbu tvoriť, ale aj ňou poslucháča sprevádzať a poskytnúť mu kľúč či indície k jej pochopeniu. Výzva tkvie v otázke "ako".   Adam Hudec Foto: Valentína Nídelová