Japonský mix v Porgy & Bess

Koncert Takuya Kurodu, Porgy & Bess, 3.7.2014

Koncert trubkára z krajiny vychádzajuceho slnka sa časovo prekrýval s koncertom Al Jarreaua a bol umiestnený do menších a útulnejších priestorov klubu Porgy & Bess. To však neznamená, že išlo o kvalitatívne druhotriedny koncert. Samozrejme, porovnávať slávneho Al Jarreaua so zatiaľ menej známym  japonským trubkárom by nebolo fér. Premiestniť sa z opery do klubu Porgy & Bess nie je časovo náročné, dá sa to stihnúť rýchlou chôdzou za 15 minút. Napriek tomu som videl len druhý set, čo je naozaj škoda.

Takuya Kuroda (1980) odvážne mieša post-bop s neo-soulom a pokrokovým soul-jazzom. Kariéru začínal na  japonskej scéne hraním vo viacerých big bandoch. Po ukončení štúdia hudby v Japonsku sa premiestnil do Bostonu kde študoval na povestnej Berklee College of Music. Tam sa zoznámil s jazzovým vokalistom José Jamesom, ktorý Kurodu pozval do štúdia účinkovať na nahrávaní svojho CD. Z Berklee sa Kuroda v roku 2003 presťahoval do New Yorku, kde sa veľmi rýchlo a spontánne infiltroval do miestnej jazzovej scény. Svoje prvé dve CD vydal u nezávislých vydavateľstiev. V roku 2013 sa mu podarilo upísať renomovanému vydavateľstvu Blue Note Records a nahral u neho svoje tretie CD Rising Sun, ktoré vyšlo v roku 2014. Nové CD prišiel predstaviť so svojm kvartetom na jazzový festival do Viedne.

Takuya Kuroda postavil dramaturgiu žánrovo rôznorodého koncertu predovšetkým na vlastnej tvorbe. Na prvý pohľad na pódiu trochu placho pôsobiaci protagonista odviedol prvotriedny výkon. Kurodovi rovnocenne kontroval trombónista Corey King, ktorý v niekoľkých skladbách prekvapil expresívnym sólovým spevom. Hoci skupina pôsobila veľmi homogénne, okrem protagonistu upútal pozornosť hlavne výkon Adama Jacksona, ktorý za bicími suverénne exceloval a jeho sóla patrili k vrcholom druhého setu. Trochu rozpačito pôsobil basgitarista Rashaan Carter, ktorý budil dojem, že je v skupine len ako záskok. Basovú linku síce s prehľadom zvládal, ale jeho flegma a čiastočná absencia prejavu radosti z hry trochu kazili celkový dojem z koncertu. Výkon formácie však tým nebol poznačený. Pre spestrenie Kuroda občas na pódiu primiešal do jazzu i príchute afrobeatu, ktorý je jeho srdcu veľmi blízky (istý čas pôsobil v N.Y. afrobeatovom súbore Akoya). O tom, že zvuk v klube vždy ulahodí uchu náročného poslucháča som vo svojich reportážach písal už viackrát. Nebolo tomu inak ani na koncerte Kurodu. Táto mladá partia hudobníkov je neustále na turné po Európe, USA a Japonsku.

Presvedčivý výkon a ochranné krídla Blue Note Records sú veľmi dobrým predpokladom pre to, aby sa Takuya Kuroda so svojou partiou v blízkej budúcnosti dostal viac do povedomia jazzovým fanúšikom aj v Európe.