Jazzman týždňa: Al Foster

„Všetko s čím si vystačíte, je láska, mier, a jazz.“ Al Foster.

Aloysius Foster sa narodil 18.januára 1943 v americkom meste Richmond. Už v detstve sa však jeho rodičia sťahujú do New Yorku, a tak má malý Al vyrastajúci v Harleme možnosť navštevovať divadlo Apollo Theatre v dňoch jeho najväčšej slávy. Zažije tam sextet Miles Davisa s Coltranom, Adderlym, Evansom, Chambersom, a Cobbom v roku 1958, bubenícky súboj Buddy Richa a Philly Joe Jonesa, Art Blakey Jazz Messengers s Morganom, a Brubeckom, a kvartet Johna Coltrana. Tieto výnimočné zážitky vťahujú mladého Ala do sveta hudby. Na svoje bubenícke začiatky spomína: „Rozhodnutie hrať na bicie prišlo, keď som počul Clifford Browna a Max Roacha hrať skladbu „Cherokee“. Vtedy mi došlo, ako sa dá na bicích hrať melodicky. Keď som mal desať, otec (kontrabasista) mi kúpil na vianoce biciu sadu. Hral som asi pol roka, a potom som sa ich nedotkol asi do trinástich. Vtedy som počul „Cherokee“ a to ma nakoplo cvičiť každý deň.“  

V roku 1964 sa prvý krát objavuje meno Al Foster na štúdiovej nahrávke. Platňa nesie názov The Things to Do, a vedľa lídra kvintetu, trubkára menom Blue Mitchell, sedí za klavírom aj mladý Chick Corea.

Karty osudu Al Fostera však zamieša, ako inak, trubkár Miles Davis. V roku 1972 začuje Fostera hrať v Cellar Club na Manhattane a mladý bubeník dostáva ponuku, ktorá sa neodmieta. Miles na to vo svojej biografii spomína: „Al ma odrovnal, mal v sebe silný groove a vedel ho položiť ako základ pre kapelu. A to som presne hľadal. Na takom základe stavali všetci ostatní a Al mohol držať groove donekonečna“. V Davisovej kapele nahrádza Jack DeJohnetta, a ako jediný hudobník stojí pri Milesovi počas jeho oboch hudobných periód. Trinásť albumov u Davisa naštartovala  nahrávka On the Corner (1972), nechýba na Grammy ocenenom comebacku We Want Miles (1981), a finálnej platni Amandla (1989).

V sedemdesiatych rokoch začína Al Foster komponovať vlastné skladby. Napriek tomu, že je hudobný samouk a nepozná noty, skladá hudbu na klavíri. Kupuje si platne saxofonistu Sonny Rollinsa, a cez jeho hru spoznáva jazzovú harmóniu.   

V roku 1975 vychádza platňa Al Foster Band: The Night of the Wolf, debutová nahrávka Fostera ako lídra. Nasleduje album Mixed Roots (1978), s Mikom Breckerom na saxofóne.

V roku 1995 formuje Foster v roku vlastný kvartet, zvečnený spolu s hudobníkmi Chris Potter, Dave Kikoski, Doug Weiss na albume Brandyn (1996). Nahrávka s názvom Oh! (2003) patrí kapele hviezd ScoLoHoFo. Za touto skratkou sa neskýva nik iný ako Scofield, Lovano, Holland a samozrejme Foster. Nasleduje album Love, Peace and Jazz! Live at the Village Vanguard (2008), a dévédéčko z parížskeho klubu New Morning: The Paris Concert (2008).

Počas svojej vyše štyridsať ročnej hudobnej kariery hrával a nahrával bubeník Al Foster s najznámejšími menami jazzového sveta. Jeho umenie nájdeme na albumoch legiend ako Sonny Rollins, McCoy Tyner, alebo Joe Henderson. 

Autor: Peter Baláž

Zdroj: aloysiusfoster.com, allaboutjazz.com

Foto: John Rogers