Jazzman týždňa: Hadrien Feraud

Tento mladý basgitarový fenomén je samouk. Ako tvrdí, škola ho nikdy príliš nemotivovala a jediná výučba ktorú podstúpil, bola s basgitarovým majstrom Dominique Di Piazzom. Vtedy mal iba asi 16 rokov, no už v tom čase bol na ceste stať sa virtuózom na svojom nástroji.   Hadrien Feraud sa narodil  dňa 16. augusta 1984 v Paríži. Jeho rodičia, obaja hudobníci, ho obklopili hudbou všetkých druhov už v ranom veku. Hadrien tak ihneď mohol nazrieť do sveta rock n' rollu, blues, funk, new wave a samozrejme jazzu. Spočiatku flirtoval s bubnami a gitarou, na ktorú ho učil hrať otec. No keď mal 12 rokov, zaujala ho basgitara. Hovorí, že za to môže nahrávka fusion skupiny Weather Report s basgitarovou legendou Jacom Pastoriusom. Ten sa rýchlo stal Hadrienovým najväčším vzorom a inšpiráciou a určil tak ďalšie hudobné smerovanie mladého Francúza.   Nad štúdiom hry Jaca Pastoriusa strávil bezmála 5 rokov. „Jaco mi dal slobodu. Naučil ma na basgitare spievať a naučil ma na nej vrčať.“   V roku 2001 vystúpil Hadrien na in memoriam koncerte venovanému francúzskemu kontrabasistovi Francois Jenny-Clarkovi, jednému z najvýraznejších postáv európskeho jazzu. Publikum bolo plné hudobných majstrov, vrátane basgitaristov Richard Bonu a Dominique Di Piazzu. Hadrienov výkon v nich zanechal dojem.   Motivovaný basgitarista nasledujúci rok založil trio, ktoré sa volalo Le Cartel. S touto zostavou sa mu podarilo dostať sa prvýkrát aj na zahraničné pódia. V roku 2003 sa stal finalistom súťaže Euro Bass Day vo Verone a v roku 2004 vyhral francúzsku súťaž „Haut les basses.“   Správy o famóznom basgitaristovi sa čoskoro rozšírili a zlomový moment pre Hadriena nastal, keď v roku 2005 dostal ponuku od gitaristu Johna McLaughlina nahrať dve skladby do jeho albumu „Industrial Zen“. Jednou z nich sa napokon stala skladba „For Jaco“ (pre Hadriena symbolický názov), ktorá ukazuje basgitaristové majstrovstvo a je aj predzvesťou jeho neskoršej tvorby v znamení energického jazz fusion. McLaughlin si Hadrienovu hru natoľko obľúbil, že ho zavolal na svoje ďalšie turné po Spojených štátoch.   V roku 2006 dokončuje svoj prvý sólový album s jednoduchým názvom „Hadrien Feraud,“ na ktorom môžeme počuť Johna McLaughlina i spomínaného Di Piazzu, s ktorým sa Francúz spriatelil. Nahrávka má ostatne hviezdne obsadenie celkovo a štýlovo vychádza, ako bolo spomenuté vyššie, z odkazu Weather Report i albumu Industrial Zen.   Dnes, o vyše desať rokov neskôr, je Hadrien Feraud medzinárodne uznávanou basgitarovou hviezdou, ako aj tvárou niekoľkých výrobcov basgitár a basgitarového príslušenstva. Čo je však dôležitejšie, má na konte ďalší sólový album s názvom „Born In The 80s,“ v ktorom počuť jeho k lásku k filmovej hudbe ako aj k hudbe 80. rokov. Hadrien sa v ňom oproti svojmu debutu štýlovo posunul ďalej. Ako sideman má na konte spoluprácu s Chickom Coreom, Lee Ritenourom, Hiromi, čím sa zoznam zďaleka nekončí.   Hoci je známy aj vďaka svojej bleskovej technike, virtuóz dodáva: „Je veľmi dôležité myslieť v prvom rade na hudbu a ostať muzikálny, tak ako v rýchlych behoch, tak aj v doprovodných linkách. A netreba sa báť stráviť hodiny snažiac sa dostať von to, čo vám znie vo vnútri. Odhliadnuc od toho, či je to logické alebo nie.“     Zdroj: Hadrien Feraud, Markbass, Abstract Logix Adam Hudec