John Scofield - CD Works For Me: Kapela snov prezentuje moderný mainstream

V prípade tohto albumu síce nejde o žiadnu novinku, ale na druhej strane kvalita nestarne. Gitarista a skladateľ John Scofield nahral v roku 2001 platňu s názvom "Works For Me" (vo voľnom preklade môžeme preložiť ako „u mňa dobré“). Ani sa mu nemožno čudovať. Jeho spoluhráčmi tu sú ďalší absolútni géniovia – Kenny Garrett na alt saxofóne, Billy Higgins na bicích nástrojoch, Brad Mehldau na klavíri a na kontrabase hrá Christian McBride.   Hudba na albume je zložená prevažne zo Scofieldových autorských kompozícií. Celkovo jedenásť skladieb má logickú dramaturgiu. Úvodná „I´ll Catch You“ strieda groovujúci rytmus so swingovým. Mierne až pomalé tempo a malý akordický sled dovoľuje hráčom hrať sa s farbami a substitučnými harmonickými postupmi, čo sa im darí na výbornú. Následná „Not You Again“ je kontrafaktom známeho jazzového štandardu „There Will Never Be Another You“. Po úvodnom intre Billyho Higginsa sa prechádza priamo k téme, ktorej melódia má prevažne jednoduchý call and response charakter. Scofield sa tu sólisticky ukazuje v polohe hardbopového jazzmana s veľkou slovnou zásobou plnou zaujímavých bebopových liniek, rytmických figúr, ale aj rôznych moderných outlineov. Krásne na neho nadväzuje Mehldau, ktorý základné akordy reharmonizuje do nevídaných podôb. Garrett taktiež nesklame a vypáli improvizáciu jeho vlastných motívov, ale aj bebopových a pentatonických cliché.     „Big J“ sa nesie v pomalšom swingovom duchu. Najviac ma tu zaujal aranžmán a dvoj hlasy alt saxofónu a gitary. V „Loose Canon“ sa Scofield presúva do polohy moderného big beatového hráča. Postbopová groovujúca téma je na to ako stvorená. Vyhráva sa so zvukom nástroja, jednoduchými motívmi, ale aj modernými disonantnými postupmi a bluesovými riffmi. Kenny Garrett veľmi podobne vychádza z moderného štýlu Johna Coltranea, krásne sa vyhráva s exotickými stupnicami, blues, pentatonikou a rýchlymi pasážami. Štýlovo využíva nad rozsahové registre a multiphonics (technika hrania viacerých tónov naraz). V pomalej bossa nove „Love You Long Time“ sa kapela dostáva do polohy lyrických muzikantov s veľkým citom pre melódiu a hudobnú výpoveď.   Kapela hrá fantasticky. Mehldau sa logicky strieda so Scofieldom pri sprievode sólistov. Higgins spolu s McBrideom vytvárajú rytmiku snov. Výborný playlist, aranžmány a celkový sound albumu nenechajú chladným žiadneho milovníka moderného jazzu.   Dávid Oláh