June Lee zverejnil tretiu časť interview s Jacobom Collierom: O očakávaní v hudbe, ladení a živote

June Lee je známy na internete ako hudobný teoretik, klavirista, blízky priateľ a advokát hudby Jacoba Colliera. Na svojom youtube kanáli zverejnil množstvo transkripcií Collierových skladieb a medzi jeho videami sa napokon objavili aj rozhovory s týmto mimoriadne talentovaným multiinštrumentalistom, aranžérom a skladateľom. Prvé dve časti tohto interview sa v hudobnom svete okamžite stali virálnymi vďaka ich vynikajúcemu prieniku do podstaty Collierovej hudby. Tento 3–časťový rozhovor tiež ukazuje zápal tejto jedinečnej dvojice pre hudobnú teóriu a jej praktické využitie. Presne po roku sme sa konečne dočkali poslednej časti, takže nadšenie a očakávania sú skutočne veľké.

Rozhovor otvára Jacob spomienkou na detstvo a jeho skúsenosť s vystupovaním v opere Benjamina Brittena v réžií Tima Carrolla. Táto produkcia sa líšila najmä tým, že na prvé miesto Carroll neradil to, kde a ako budú jednotlivé postavy stáť a hýbať sa, ale na konkrétny prednes textu. Každému účinkujúcemu dal za úlohu prejsť si svoj text a zamyslieť sa nad jeho implikáciou a očakávaným zámerom. Potom popísali zámer z každej scény jedným slovesom. Následne k nim vytvorili opozitá a ich význam vložili do prednesu. Jacob tento koncept prirovnáva ku konceptu „negatívnej harmónie“, kde sa jedná o využitie harmonickej polarity, v ktorej sa zamieňajú očakávané harmonické spoje za svoje pendanty, z čoho sa v dôsledku toho mení naše psychologické prežívanie a samotný zážitok z vnímanej hudby.

V ďalšej časti interview sa Jacob a June zaoberajú ladením v dvoch skladách: „In the bleak midwinter“ a „Fascinating rhythm“. Jacob vysvetľuje ako sa pri niektorých zložitých viachlasných súzvukoch dokáže vyhnúť príliš disonujúcim tónom v nich tým, že použije čisté ladenie. Problém vznikajúci v temperovanom ladení je ten, že zanedbáva isté mikrointervaly, aby rozdelil oktávu na 12 tónov s rovnakým vzájomným pomerom medzi všetkými susediacimi tónmi. Preto sú potom niektoré súzvuky nepríjemnejšie na počúvanie. Zmenou ladenia o isté množstvo centov (jednotka merania intervalov, kde 100 centov predstavuje jeden temperovane ladený poltón) sa teda tento problém zakryje.

Ďalej je nám ukázaný spôsob inštrumentácie a detaily skladieb „Hideaway“, „Flinstones“ a „You and I“. Aj laik tu môže byť fascinovaný tým, koľko vrstiev môže jedna skladba obsahovať a akým spôsobom vedia byť dosiahnuté isté zvuky, ktoré sa následne za pomoci softvéru editujú tak, aby sedeli do tónin a ladení v jednotlivých skladbách. Jacob prezrádza, že „Hideaway“ bola najdlhšie komponovanou skladbou z albumu a trvalo mu ju dokončiť zhruba 6 mesiacov.

Interview zakončuje veľmi ľudský a priamy rozhovor o tom, kde sa Jacob vidí v tridsiatke. „Keď budem mať 30... chcem byť ešte stále nažive. To je to hlavné,“  odpovedá s úsmevom.  „Chcem sa stále učiť nové veci a spolupracovať s čo najviac ľuďmi.“ Spomína, že je pre neho ako introverta občas zložité kontinuálne vydávať zo seba energiu. „Energiu naspäť  dostávam tým, že som vo svojej izbe,“ dodáva. V úplnom závere sa kameraman Jacoba spýta, či sa niekedy cíti byť osamelý kvôli svojej genialite. Jacob odpovedá, že občas sa cíti byť izolovaný faktom, že nie všetci ľudia sa zaujímajú o detaily na ktorých jemu záleží. „No pokiaľ sa dostanem do tohto priestoru (kde môže tvoriť), tak som to najšťastnejšie decko na svete.“

Predošlé dve časti si môžete pozrieť tu(1) a tu (2).

Autor: Radovan Baláž

Zdroj: Youtube