Nie je hlava ako hlava: Mozgy jazzových a klasických klaviristov fungujú odlišne

Možno ste už počuli o klasifikácií myslenia na typ A a typ B. Možno poznáte človeka, ktorý sa jedným z týchto typov označuje. Zatiaľ čo ľudia typu A sa údajne vyznačujú ambicióznosťou, organizovanosťou, či proaktivitou, typickými črtami typu B je menšia náchylnosť na stres, nižšia súťaživosť a výraznejšie známky kreatívneho či umeleckého myslenia. Hoci neurológovia dnes už túto typológiu poväčšinou nepovažujú za správnu, nový výskum Inštitútu Maxa Plancka v nemeckom Lipsku ukazuje, že podobný druh binárnej typológie môžeme badať u klaviristov.   Výskum ukázal, že jazzoví a klasickí klaviristi používajú svoje mozgy odlišným spôsobom, avšak aj vtedy, ak hrajú tú istú skladbu. „Dôvodom je zrejme odlišná sústava požiadaviek, ktoré oba hudobné štýly od hudobníkov vyžadujú,“ hovorí Daniela Sammler, vedúca výskumu. Jednoducho povedané, jazzmani improvizujú, klasici analyzujú. Odlišný prístup k veci sa samozrejme podpisuje aj na fungovaní ich mozgov.   Výskumníci testovali 15 klasických a 15 jazzových klaviristov. Každému z nich pustili video, v ktorom simulovaná ruka zahrala „sekvenciu akordov na klavíri z rôznymi omylmi v harmóniach a prstoklade.“ Klaviristi potom mali simuláciu napodobniť na klavíri s vypnutým zvukom, zatiaľ čo EEG prístroj skenoval ich mozgovú aktivitu. Výsledky ukázali, že hudobníci plánovali svoje pohyby na nástroji odlišným spôsobom. Jazzmani, zvyknutí na kreatívne myslenie a flexibilitu, sústredili svoju pozornosť najmä na to, čo bolo potrebné zahrať. Menej ich zaujímal prstoklad a konkrétny spôsob, akým bola simulovaná sekvencia zahratá. Klasickí klaviristi pristúpili k úlohe z opačného konca a spôsob hry simulovanej ruky napodobnili s vysokou mierou presnosti. Inak povedané, hoci obe skupiny umelcov dospeli k rovnakému výsledku, „klasikov“ viac zaujímal spôsob, ako sa k nemu dopracovať.   Sammler dodáva: „Dúfame, že sa nám štúdiu podarí dostať aj za hranice európskej hudby a nájsť najmenšieho spoločného menovateľa viacerých hudobných žánrov.“   Zdroj: Atlas Obscura Adam Hudec