Peter Erskine and the Dr. Um Band: On Call

Bubeník Peter Erskine vydal v apríli tohto roka už tretí album s kapelou Dr. Um Band. Tentokrát ide o dvojalbum s názom On Call, ktoré pokračuje v koncepte hudby legendárnej kapely Wayne Shortera a Joe Zawinula Weather Report.    V kapele hrajú okrem Erskine na bicích nástrojoch hudobníci ako saxofonista Bob Sheppard, klávesák a aranžér tohto albumu John Beasley a basgitarista Benjamin Shepherd. Album obsahuje šesť štúdiových a päť live nahrávok. Kapela hrá fenomenálne. Koncept nadväzuje na zvukovosť, dynamiku a kompozičný charakter legendárneho albumu "Night Passage". Tento fakt nedokazuje iba samotná muzika, ale aj booklet CD, ktorým sa Erskine inšpiroval aj na svoju dosku.   Hudba sa nesie prevažne v groovujúcom štýle, ktorý je veľmi príjemný. V rámci zvuku ide o veľmi vyvážený sound, pripomínajúci moderné smooth-jazzové albumy. Nechýbajú tu gospelové a bluesové skladby v štýle „The Chicken“ a „Mercy, Mercy, Mercy“ ako napríklad „Hipnotherapy“ a „Uncle Don“, svoje zastúpenie tu však má aj swingujúca téma „If So Then“.      Na live nahrávkach je cítiť väčšia uvoľnenosť hráčov a ich celková spontánnosť. Odráža sa to hlavne v dlhších a vygradovanejších sólach. Je veľmi zaujímavé sledovať práve tento rozdiel medzi štúdiovými a live nahrávkami. Saxofonista Bob Sheppard je neuveriteľný chameleón, ktorý sa dokáže prispôsobiť a zapadnúť do akéhokoľvek žánru. V jeho hre je cítiť vplyv Boba Mintzera, Wayneho Shortera, Michaela Breckera, ale samozrejme aj jeho vlastný prístup. Špeciálne ma zaujalo jeho sólo v calypsovej téme „Hawai Bathing Suit“, kde svojim tónom odkazuje na Sonnyho Rollinsa. Následne sa nenechal zahanbiť ani John Beasley, ktorý okrem krásnych doubletime-ových liniek výborne pracuje s modulátorom na svojich klávesoch. Nasleduje jazzový štandard Henryho Manchiniho „Dreamsville“ v pomalom, až mystickom groovovom tempe. Predposledná téma „Eleven Eleven" sa začína chytľavým slapovým sólom Benjamina Shepherda ku ktorému sa následne pridávajú klávesy a saxofón s hlavnou melódiu. Sólo Beasleyho na fender rhodes piane má veľký drive od prvého tónu. Jeho kontrapunktické linky a rytmické riffy sú chytľavé, plné energie a technicky absolútne presné. Pripomína tu Chicka Coreu, Georgea Dukea či Herbieho Hancocka. Peter Erskine znamenito podporuje svojich kolegov a vyzdvihuje ich hru na vyšší level.   CD On Call je výborným počinom, ktoré vychádza z tradičného zvuku 70. a 80. rokov minulého storočia spolu so svojským vkladom všetkých zainteresovaných hráčov. Album poteší každého fanúšika fusionového štýlu s príchuťou straight ahead jazzu.     Dávid Oláh