Podmanivé Piesne zo Štefánky
Aj človeka, ktorý pozorne sleduje domácu hudobnú scénu, prekvapia na sklonku roka albumy, ktoré ušli jeho pozornosti. Rok 2024 bol v rámci jazzu (a jemu blízkych žánrov) pomerne bohatý, keďže sa opäť objavilo takmer tridsať (!) nových albumov. K najaktuálnejším, len týždeň starým prírastkom, patrí debut zoskupenia Stollwerck, v ktorom sa stretli jazzoví harcovníci s mladšou generáciou.
Aj človeka, ktorý pozorne sleduje domácu hudobnú scénu, prekvapia na sklonku roka albumy, ktoré ušli jeho pozornosti. Rok 2024 bol v rámci jazzu (a jemu blízkych žánrov) pomerne bohatý, keďže sa opäť objavilo takmer tridsať (!) nových albumov. K najaktuálnejším, len týždeň starým prírastkom, patrí debut zoskupenia Stollwerck, v ktorom sa stretli jazzoví harcovníci s mladšou generáciou.
Členmi multižánrového zoskupenia, ktorého názov odkazuje na legendárnu továreň na čokoládu, kakao, marcipán, oplátky a cukrovinky, sú klavirista a akordeonista František Báleš, saxofonista a klarinetista Erik Rothenstein, kontrabasista Vlado Máčaj, bubeník Jano Oriško a gitarista Dominik Báleš. Texty „Piesní zo Štefánky“, ktoré v polovici decembra vyšli pod krídlami vydavateľstva Bebe rebe, osobitým spôsobom predkladá spevák (a tiež autor grafického spracovania) Miloš Stančík, spevák a manažér orchestra Bratislava Hot Serenaders.
Album „Piesne zo Štefánky“ vznikol na popud Bohuša Hrína. Jeho otec Imrich Hrín bol hlavným čašníkom v kaviarni Štefánka v Bratislave koncom 60. rokov 20. storočia a popri tom písal básne a skladal hudbu, ktorú pre nové zoskupenie Stollwerck prearanžoval František Báleš. „Otec sa usadil v Bratislave a pracoval v mnohých jej podnikoch a kaviarňach,“ spomína Bohuš Hrín. „Najšťastnejší bol však doma, kde si vyhrával na husle a skladal piesne. O Štefánke, o Bratislave, o ženách, o nás, o synovi v emigrácii v Paríži. Tvoril ich prevažne v šesťdesiatych a osemdesiatych rokoch. Niektoré z nich si v Štefánke aj zaspieval so sprievodom slávnej kapely Farkašovci. Dlho ležali v šuplíku, hrával som si ich iba pre vlastné potešenie.“
Zhudobnené básne Imricha Hrína o láske, ženách a clivosti života, sa prevtelili do špecifickej kaviarenskej hudby, ktorá ako výrazový prostriedok mestského folklóru využíva baladický štýl, swing ale i slovenské tango či pochodovú hudbu. Nahrávka vznikla v lete 2024 v Štúdiu 71 v Rusovciach pod vedením zvukového inžiniera Jána Oriška, producentským dohľadom Erika Rothensteina a práve v týchto dňoch ju na tomto linku členovia láskavo predkladajú pozornosti cteného obecenstva.
Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Autor: Peter Motyčka
Foto: Šimon Stančík
Dymové signály nad Transylvániou
Začiatok nového roka býva spojený s množstvom nových albumov a svoj debutový album „Transylvánske tance“ (Bebe Rebe 2023) predstavuje aj zos...
Projekt Jazz a slovenskí básnici ansámblu Františka Báleša smeruje do školských lavíc
František Báleš ansámbel je zoskupenie vynikajúcich jazzových hudobníkov, milovníkov poézie, ktorí sa okrem koncertnej a štúdiovej práci ven...
Ako Erik Rothenstein rozospieval sovy
Saxofonista, skladateľ a aranžér Erik Rothenstein pozýva na zaujímavú exkurziu do Sovieho lesa, chráneného prírodného areálu v bratislavskej...
Začiatkom novembra sa uskutoční koncert spojený s krstom výnimočného projektu. František Báleš ansámbel predstaví album Sonety
Až 100 rokov po smrti Pavla Országha Hviezdoslava sa podarilo zhudobniť jeho sonety do jazzu. „Rád experimentujem, ale popasovať sa s jazyko...