Preskočiť na obsah
CD recenzia

Podmanivé Piesne zo Štefánky

Aj človeka, ktorý pozorne sleduje domácu hudobnú scénu, prekvapia na sklonku roka albumy, ktoré ušli jeho pozornosti. Rok 2024 bol v rámci jazzu (a jemu blízkych žánrov) pomerne bohatý, keďže sa opäť objavilo takmer tridsať (!) nových albumov. K najaktuálnejším, len týždeň starým prírastkom, patrí debut zoskupenia Stollwerck, v ktorom sa stretli jazzoví harcovníci s mladšou generáciou.

Peter Motyčka · 30. decembra 2024 · 2 min čítania · Príspevok komunity

Podmanivé Piesne zo Štefánky

Aj človeka, ktorý pozorne sleduje domácu hudobnú scénu, prekvapia na sklonku roka albumy, ktoré ušli jeho pozornosti. Rok 2024 bol v rámci jazzu (a jemu blízkych žánrov) pomerne bohatý, keďže sa opäť objavilo takmer tridsať (!) nových albumov. K najaktuálnejším, len týždeň starým prírastkom, patrí debut zoskupenia Stollwerck, v ktorom sa stretli jazzoví harcovníci s mladšou generáciou.

 

Členmi multižánrového zoskupenia, ktorého názov odkazuje na legendárnu továreň na čokoládu, kakao, marcipán, oplátky a cukrovinky, sú klavirista a akordeonista František Báleš, saxofonista a klarinetista Erik Rothenstein, kontrabasista Vlado Máčaj, bubeník Jano Oriško a gitarista Dominik Báleš. Texty „Piesní zo Štefánky“, ktoré v polovici decembra vyšli pod krídlami vydavateľstva Bebe rebe, osobitým spôsobom predkladá spevák (a tiež autor grafického spracovania) Miloš Stančík, spevák a manažér orchestra Bratislava Hot Serenaders.

 

 

Album „Piesne zo Štefánky“ vznikol na popud Bohuša Hrína. Jeho otec Imrich Hrín bol hlavným čašníkom v kaviarni Štefánka v Bratislave koncom 60. rokov 20. storočia a popri tom písal básne a skladal hudbu, ktorú pre nové zoskupenie Stollwerck prearanžoval František Báleš. „Otec sa usadil v Bratislave a pracoval v mnohých jej podnikoch a kaviarňach,“ spomína Bohuš Hrín. „Najšťastnejší bol však doma, kde si vyhrával na husle a skladal piesne. O Štefánke, o Bratislave, o ženách, o nás, o synovi v emigrácii v Paríži. Tvoril ich prevažne v šesťdesiatych a osemdesiatych rokoch. Niektoré z nich si v Štefánke aj zaspieval so sprievodom slávnej kapely Farkašovci. Dlho ležali v šuplíku, hrával som si ich iba pre vlastné potešenie.“

 

 

Zhudobnené básne Imricha Hrína o láske, ženách a clivosti života, sa prevtelili do špecifickej kaviarenskej hudby, ktorá ako výrazový prostriedok mestského folklóru využíva baladický štýl, swing ale i slovenské tango či pochodovú hudbu. Nahrávka vznikla v lete 2024 v Štúdiu 71 v Rusovciach pod vedením zvukového inžiniera Jána Oriška, producentským dohľadom Erika Rothensteina a práve v týchto dňoch ju na tomto linku členovia láskavo predkladajú pozornosti cteného obecenstva.

 

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
 

Autor: Peter Motyčka

Foto: Šimon Stančík

Súvisiace
Dymové signály nad Transylvániou
CD recenzia

Dymové signály nad Transylvániou

Začiatok nového roka býva spojený s množstvom nových albumov a svoj debutový album „Transylvánske tance“ (Bebe Rebe 2023) predstavuje aj zos...

Peter Motyčka · · Príspevok komunity

Iné

Ako Erik Rothenstein rozospieval sovy

Saxofonista, skladateľ a aranžér Erik Rothenstein pozýva na zaujímavú exkurziu do Sovieho lesa, chráneného prírodného areálu v bratislavskej...

Peter Motyčka · · Príspevok komunity

Komentáre 0

Prihláste sa alebo si vytvorte účet, aby ste mohli komentovať.


Zatiaľ žiadne komentáre.