Preskočiť na obsah
Iné

Prečítajte si príhovor Dr. Martina Luthera Kinga z Berlínskeho jazzového festivalu, 1964.

V Spojených štátoch si minulý týždeň, 15. januára už tradične uctili tzv. Deň Martina Luthera Kinga, sviatok pripomínajúci narodeniny jedného z najväčších bojovníkov za ľudské práva v 20. storočí. Magazín JazzTimes pri tejto príležitosti uverejnil príhovor Martina Luthera Kinga z roku 1964, ktorý predniesol návštevníkom Berlínskeho jazzového festivalu a v ktorom sa zamýšľa nad poslaním jazzovej hudby. Dovolíme si poskytnúť Vám preklad. „Boh stvoril veľa vecí i z útlaku. Obdaril svoje stvorenia s

Miroslav Bachura · 22. January 2014 · 2 min čítania · Príspevok komunity

V Spojených štátoch si minulý týždeň, 15. januára už tradične uctili tzv. Deň Martina Luthera Kinga,  sviatok pripomínajúci narodeniny jedného z najväčších bojovníkov za ľudské práva v 20. storočí. Magazín JazzTimes pri tejto príležitosti uverejnil príhovor Martina Luthera Kinga z roku 1964, ktorý predniesol návštevníkom Berlínskeho jazzového festivalu a v ktorom sa zamýšľa nad poslaním jazzovej hudby. Dovolíme si poskytnúť Vám preklad.

 

„Boh stvoril veľa vecí i z útlaku. Obdaril svoje stvorenia schopnosťou tvoriť a z tejto schopnosti vznikli krásne piesne o smútku a radosti, ktoré umožnili človeku vydržať v ťažkých podmienkach a situáciách.

 


Jazz je rečou života. Blues rozpráva príbehy životných ťažkostí. Pokiaľ sa na chvíľu zamyslíte, uvedomíte si, že títo hudobníci vkladali tú najtvrdšiu realitu do piesní len preto, aby skrz ne stvorili nejakú novú nádej alebo zmysel alebo triumf. Toto je totiž triumfálna hudba.

 

Moderný jazz pokračuje v tejto tradícii, keď spieva piesne o komplikovanom živote v mestskom svete. Keď život sám o sebe neponúka žiaden rád ani význam, hudobníci si stvoria vlastný rád, vlastný význam. Stvoria ho zo zvukov zeme, ktoré vychádzajú z ich nástrojov.

 

Niet divu, že v hľadaní vlastnej kultúrnej identity americkí černosi našli práve jazzovú hudbu. Dlho pred tým, ako moderní esejisti a učenci písali o rasovej identite ako o probléme multirasového sveta, hudobníci sa vracali ku svojim koreňom a hlásili sa k tomu, čo pulzuje hlboko v ich dušiach.

 

Veľká časť sily, ktorú má naše Hnutie Slobody v Spojených štátoch, pochádza práve z hudby. Tá nás posilňovala svojimi krásnymi rytmami, keď odvaha začala upadať. Hudba nás upokojila svojimi bohatými harmóniami, keď klesla morálka.

 

A dnes, jazz je exportovaný do celého sveta. Pretože v utrpení černochov v Amerike je predsa len niečo podobné, príbuzné bolesti moderného človeka. Každý z nás má v sebe blues. Každý niekedy hľadá význam. Každý potrebuje tlieskať rukami a byť šťastný. Každý hľadá nejakú vieru.

 


A v hudbe, obzvlášť v tej širokej kategórii nazývanej Jazz, nachádzame schody k tomu všetkému.“

 

Dr. Martin Luther King, Jr.


 

 

Zdroj: jazztimes.com

Preklad: Miro Bachura

Súvisiace
Reportáž

Švýcarský blues rock – Ellis Mano Band

Švýcarská Ellis Mano Band dnes patří mezi nejzajímavější evropské blues rockové kapely, ale v našich končinách je vlastně neznámá. Poprvé js...

Peter Motyčka · pred 3 mesiacmi · Príspevok komunity

Upútavka na koncert

Blues doma a pri jazere

Pokiaľ včerajšie bluesové extempore pomohlo získať aspoň jedného nového priaznivca, malo to význam a popri neprebernej studnici vynikajúcich...

Peter Motyčka · pred 4 rokmi · Príspevok komunity

Komentáre 0

Prihláste sa alebo si vytvorte účet, aby ste mohli komentovať.


Zatiaľ žiadne komentáre.