Recenzia CD: Jacek Kochan & musiConspiracy - Parentes

Poľský folklór to nie je len mazurka a reinterpretácie ľudových piesní našich severných susedov nie sú len doménou Fryderyka Chopina. Jazz sa v globálnom rozsahu inšpiruje hlbšou štruktúrou hudby, ktorú považujeme za ľudovú. Tak ako protestantský spirituál s pracovnými spevmi otrokárskeho amerického juhu stoja na začiatku jazzových foriem tak je táto orientácia smerom k ľudovo tradičným formátom jazzu vlastná všade na svete. Po bohatstve ľudových piesní sa síce siaha dlhodobo, ale s nástupom nových foriem fúzie sa aj tento druh syntézy dožíva svojej renesancie (o čom svedčí v neposlednom rade aj divácky úspech kapely Ľudové mladistvá na tohtoročných Bratislavských jazzových dňoch). 

-------------------------

Jacek Kochan & musiConspiracy - Parentes

Hevhetia/ 2017/ HV 0158-2-331

Interpreti: Jacek Kochan – bicie, perkusie, programovanie / Zbyszek Chojnacki – akordeón / Fabrizio Brusca – gitara / Michal Kapczuk – basa (a hostia)  

Jacek Kochan je dôležitým predstaviteľom poľskej jazzovej školy a ako bubeník je aj vďaka svojmu dlhodobejšiemu pôsobeniu v USA a v Kanade (od osemdesiatych rokov do roku 1995) známy nie len na Európskom kontinente. Rovnako ako ďalší harcovník jazzovej rytmiky, môj obľúbený, Kazimierz Jonkisz aj Jacek spolupracoval a stále spolupracuje so špičkou poľskej hudobnej scény: Tomaszom Stańkom, Zbigniewom Namysłovskim či Piotrom Baronom. Zahraničné skúsenosti nadobudnuté napríklad spoločným vystupovaním s Johnom Abercrombiem, Donom Thompsonom, Mikom Murleym a ďalšími, posunuli Jaceka smerom k univerzálnejšiemu hudobnému jazyku. Svojim albumom Parentes nahraným v kvartete musiConspiracy, spolu s dychovou a sláčikovou sekciou, skladá priam filozofický hold melodike a rytmu poľskej ľudovej piesne. V týchto kompozíciách je čitateľná vážna otázka identifikovania sa so svojou vlastnou kultúrou, tou konvenciou myslenia učenou spolu s materinským jazykom.

Rôznorodosť albumu Parentes a náročnosť výstavby jednotlivých skladieb komplikujú možnosť vystopovať konkrétne momenty prevzaté z ľudovej hudby. Parafrázy, alebo prvoplánové citácie bude poslucháč hľadať márne. Na plochách od rockovejších akusticko-elektronických až po improvizačne experimentálne je cítiť pokoru ale zároveň aj sebaistotu pri práci s týmto materiálom. Esencia ľudovosti je zreteľnejšia až po porovnaní s iným formátom podobného charakteru, ktorý ale namiesto folklóru stavia na aranžovaných témach globálneho pôvodu. Pri porovnaní s projektom Mardo Josefa Wagnera: Memory control (Session Work Records. – 2014) a konkrétne s pasážami, ktoré na albume tohto rakúskeho skladateľa dýchajú bluesom alebo inými nánosmi populárnych žánrov, vnímame aj pri improvizovaných partoch albumu Parentes ako v skladbe Kokkelimonke alebo Time warp to let, tú nástojčivú poetickosť ľudovej piesne. Táto nástojčivosť nie je dosiahnutá akademickou voľbou umeleckých prostriedkov, ale nutnosťou vyrozprávať príbehy a odovzdať posolstvá voľnou formou plynutia myšlienok. Výborné počúvanie motivujúce uvažovať o minulosti, o pôvode a o odkazoch budúcim generáciám.

Hudba vie byť krásnym tlmočníkom vážnych filozoficko-spoločenských tém.    

01. Parentes

02. Every version of no

03. Don´t believe everything you read

04. Kokkelimonke

05. Time warp to let

06. Furlough system

07. First of many

08. New expensive head

09. One word too many