Recenzia CD: Tommy Caggiani Therion Project – Magic Seeds

Svojrázny bubeník a perkusívny terapeut Tommy Caggiani vydáva so svojim konceptuálnym projektom Therion druhý album a po The Energy of Transformation (2014) je CD Magic Seeds veľmi vydareným hudobným počinom, ktorý sa oplatí vypočuť si s vedomím, že táto hudba je pozvánkou k imaginárnemu putovaniu do krajín exotických rytmov a hypnotických melódií s prísľubom dobrodružných hudobných zážitkov.

Hevhetia 2017/ HV 0131-2-331

Obsadenie: Tommy Caggiani- bicie, perkusie/ Max Canalda- el. gitara/ Germán Ruiz-Alejos- el. basgitara/ Diego Belzunegui- klavír/ Guillem Ferrer- alt saxofón, priečna flauta

Veľmi oceňujem invenčné a neopočúvané narábanie s hudobným odkazom orientálnej a africkej kultúry. Iste je po niekoľkých desaťročiach intenzívneho globálneho záujmu o fúziu jazzových žánrov s etno prvkami najrôznejších proveniencií trúfalé považovať akýkoľvek výsledok za inovatívny, tobôž nie za nevídaný. To predpokladám, že nie je v roku 2017 cieľom žiadneho kriticky zmýšľajúceho hudobníka. Pri citlivej práci s tradičným zvukovým materiálom je však možné sprostredkovať vždy nové perspektívy toho istého fenoménu prelínania historických, ľudových, populárnych, ale aj subžánrových hudobných prejavov. Zvukovo zaujímavé a na autenticite a vážnosti projektu pridávajúce je, ak interpret integruje do svojej hybridnej formy jazzu a etna pôvodné, respektíve typické nástroje konkrétneho kultúrneho okruhu z ktorého čerpá.

V Európe, ktorá v strach naháňajúcom cykle opakovania sa dejín nevie vyjsť z pasce politických extrémov a patologickej egocentrickosti, je zvuk hladiaci dušu, zmesou poctivého a na klasických postupoch založeného euro-amerického jazzového jazyka s prímesami čohokoľvek cudzieho vítaný, ba povedal by som absolútne potrebný. Konfrontáciou kultúr aká je citeľná na albume Magic Seeds sa potierajú bariéry strachu z neznámeho a sú sprostredkované formou, ktorá je uchu aj duchu lahodiaca. Terapeutické nadanie Tommyho Caggianiho sa pripomína spôsobom akým vedie v celom projekte rytmickú sekciu. Spolu s výborne sekundujúcim Germánom Ruiz-Alejosom na base je kostra skladieb nesmierne melodická a takmer efemérne priezračná. Na svojich jasne a zreteľne štruktúrovaných pulzáciách drží celú spleť melódií a zároveň nimi preniká. Zvuky exotických bubnov, hrkálok a činelov presakujú do textúry zvuku bez toho aby boli exhibične nástojčivé alebo aby miatli svojou inakosťou.

Jednotlivé skladby, ktoré ako už názvy napovedajú prevádzajú poslucháča od rovníkovej Afriky cez perzské pohraničie až po hornaté Baskitsko, majú teda natoľko rôznorodé inšpirácie, že ich výsledkom mohla byť len akási heterogénna štúdia exotických vyjadrovacích schopností. To sa ale netýka hudby Therion project. Tá poukazuje na súvislosti a spojitosti naoko diferentných lokalít a tradícií. Spojitosti naprieč geografické vzdialenosti a rozdiely v spoločenských konvenciách hľadá Tommy Caggiani v inšpirácii prírodou a jej cyklami ako aj v ľudskej túžbe po vnútornom pokoji. Hoci niektoré pasáže ako napr. v Sideral side of mind, sú možno znakovo adekvátnejšie podané v kultúrne zodpovedajúcom prejave takého Michela Sajrawyho (viď. CD Floating city), ktorý je Palestíncom a Blízky východ nespoznáva cez vzdialenosť stredozemného mora, aj napriek tomu je v celom albume cítiť citlivý obdiv a poznatok vlastnej identity. Teda Tommy Caggiani nie je módnym etnológom, ktorý v ľúbivej póze mieša zmesi z dojmov nadobudnutých krátkodobými pobytmi za hranicami Európy. Je predovšetkým hudobníkom, ktorý pri hľadaní zvuku rezonujúceho s rytmom ľudského života sleduje stopy, ktoré vedú aj za hranice našej kultúry.        

01.   Mali

02.   Sideral side of mind

03.   Corrientes del sur

04.   Fruit oft he sun

05.   Aralar sundance