Report: Techno, House a Jazz? Jojo Mayer v Porgy

Opäť výrazná postava bicích, tentoraz ale s projektom na kilometre vzdialenom od tradičnejšie chápaného hudobného označenia jazz. Na koncerte švajčiarskeho hudobníka Jojo Mayera bolo možné sledovať intenzívne experimentovania so zvukom a to nie v prospech akejsi disonantnej pózy súčasnej improvizovanej hudby, ale naopak v prospech rýchlych, tanečno-klubových sfér elektronickej hudby. 

Jojo Mayer´s Nerve

Porgy & Bess, 07.05.2017 

--------------------------

Jojo Mayer: bicie

Jacob Bergson: keyboards, synthesizers

John Davis: bass 

Aaron Nevezie: zvuk, mixáž a zvuková dekonštrukcia v reálnom čase

--------------------------

Na koncert do Porgy som prichádzal s úmyslom rozšíriť si obzory a po tradičnejšom večeri so Steve Gaddom, som mal chuť na niečo experimentálnejšie. Keďže som sa už pred koncertom pokúšal zoznámiť s projektom „Nerve“ Jojo Mayera, tušil som čo môžem očakávať. No aj napriek mojej malej predpríprave som bol z toho čo sa valilo z pódia v Porgy na hypnoticky sa vrtiaci dav fanúšikov elektronickej klubovej hudby veľmi prekvapený. Trio na pódiu vytváralo okolo seba euforickú zvukovú scénu, plnú rýchlych Drum´n Bass základov, Jungle efektov a House atmosféry. Pri dlhých improvizovaných pasážach v ktorých sa mnohí ortodoxní členovia elektronickej klubovej scény dostávali zaiste do tranzu by som uvítal minimálne jednu sólovú odbočku zaraditeľnú do podkategórie jazzu, to však nie je zámerom Mayerovho „Nervu“.

S týmto projektom sa totiž tento švajčiarsky bubeník už 15 rokov snaží definovať možnosti elektronickej defragmentácie zvuku a vytýčiť v oblasti hypnoticko-akusticko-elektronického výrazu konkrétne autorské kontúry. Otázka v projekte „Nerve“ ktorý je tvorený v New Yorku spoluhráčmi z USA, nespočíva v určení jednotlivých žánrov fúzie hranej hudby, ale jej čo možno najautentickejšieho transformovania v reálnom čase koncertu. Preto aj vydané albumy slúžia skôr iba ako motivická predloha podľa ktorej sa pri každom vystúpení vo voľnej dramaturgii vyberajú kompozičné a zvukové esencie, aby tieto boli vždy v novej edícii a v priamom prenose od mixážneho pultu modulované do dlhých, takmer celý set koncertu vypĺňajúcich prúdov techno-experimentu.

V pasážach v ktorých som mohol zaznamenať okrem veľmi rýchlej rytmiky a efektmi znejasnenej basovej linky aj jasnejšie syntetizátorové vyhrávky pripomínala táto hudba vzdialene tú euforickú náladu pionierov elektronickej psychedélie Ozric Tentacles. Ako rozšírenie hudobných obzorov je Mayerov „Nerve“ odporúčania hodný, hoci je treba upozorniť, že konzervatívnejšiemu poslucháčovi to pôjde určite poriadne na „Nervy“.   

Text a fotografie: Miroslav Haľák / halak.miro@gmail.com