Reportáž: McComb, Valihora a Griglák v Nu Spirit Clube

V posledný júnový štvrtok tohto roka sa v Nu Spirit Clube uskutočnil krásny koncert v rámci cyklu In Jazz We Trust. Išlo o medzinárodné trio, ktoré si poskladal klavirista a spevák svetového formátu - Frank McComb. Jeho spoluhráčmi boli naši domáci špičkoví inštrumentalisti, Juraj Griglák - basgitara a Martin Valihora - bicie nástroje. 

Koncert sa začal o 21:00 v zaplnenom Nu Spirit Clube. Úvodné slovo mal bubeník Martin Valihora, ktorý sa poďakoval McCombovi za to, že vystúpil aj na Slovensku a za ich vzájomnú spoluprácu.

Večer sa niesol v klasickom jazz-funkovom a soulovom duchu, ktorý mal najväčší rozmach v USA v 70. a 80. rokoch minulého storočia. Hrali sa autorské kompozície lídra - Franka McComba. Už v prvej skladbe sa naplno ukázala široká hudbná paleta McCombovho hudobného konceptu. McComb používal takmer počas celého koncertu Fender rhodesový zvuk, ktorý sa do tejto hudby hodil najviac. Skladba sa začala voľným klavírnym introm, neskôr sa pridal McCombov vokál a nakoniec podporili pomalý groovový rytmus Valihora s Griglákom. McCombova farba hlasu, frázovanie a práca s dynamikou najviac odkazuje na Stevieho Wondera. Skutočne keď som zatvoril oči tak som mal pocit, že počujem Stevieho. Jeho bezchybný spev vyzdvihol o úroveň vyššie svojim vynikajúcim sólom, kedy kapela prešla do "doubletimového feelu". McCombova improvizácia pripomínala a odkazovala na legendy ako George Duke, Joe Sample či Herbie Hancock. Išlo o fantastické linky plné pentatoník, bebopových fráz, diatoniky a moderných outline-ov.

Po úvodnej skladbe večera sa nám prihovoril Frank McComb. Poďakoval sa svojim spoluhráčom a predstavil koncept svojej hudby, ktorý je inšpirovaný umelcami ako James Brown, Stevie Wonder a mnohí ďaľší.

Ďalšia skladba bola v medium tempe. Išlo o krásnu melódiu, ktorú McComb fantasticky zapsieval. Jeho fenomenálny spev úžasne podporil fakt, že dokonalo preciťoval text skladby a tým pádom rozprával príbeh. Výborný aranžmán tejto skladby plný stoptime-ov, pedálových zádrží a modulácií fantasticky podporovali "šlapajúce" Griglákove basgitarové linky a citlivý sprievod Valihoru. McComb tu mal aj scatovú časť, ktorá bola plná energie. Zaujímavé boli jeho "fill in" linky, ktorými vyplňoval "space". Skladba mala krásnu gradáciu. 

Pokračovalo sa ďalšou groovujúcou skladbou, ktorej harmónia mala súčasný charakter plný kontrastných postupov. Zaujímavé bolo sledovať s akou ľahkosťou dokázal McComb mudolovať z jednej tóniny do druhej. Jeho vyzretý a technicky dokonalý hlas mu umožňuje voľne vyjadrovať svoje expresie. Rovnako tomu bolo aj v prípade improvizácie - McComb bez problémov prechádzal z jedného štýlu do druhého podľa toho aký koncept sóla sa mu do danej skladby viac hodil. Martin Valihora veľmi promptne reagoval na McComba a Grgilákove kreatívne linky. Kapela hrala tak, akoby v tomto zložení pôsobila už dlhé roky.

Celý večer sa niesol v podobnom duchu. Mali sme tú česť počuť a vidieť  v príjemnom klubovom prostredí svetovú špičku súčasnej jazz-funkovej hudby za doprovodu Grigláka a Valihoru, pri ktorých som si nevšimol žiadnen podstatný remeselný, umelecký ani interpretačný rozdiel oproti McCombovi. Ďakujeme organizáorom koncertov In Jazz We Trust za ďalší obrovský hudobný zážitok a tešíme sa na najbližší koncert z tejto série. 

Dávid Oláh