Preskočiť na obsah
Iné

S Petrom Lipom na telo o „jazzákoch“

Čo asi môže byť hlavnou jazzovou témou Hudobného života v októbri?

Peter Motyčka · 21. októbra 2022 · 2 min čítania · Príspevok komunity

Čo asi môže byť hlavnou jazzovou témou Hudobného života v októbri? Napríklad Bratislavské jazzové dni slovami toho najpovolanejšieho – Petra Lipu. Iniciátora a hlavného dramaturga festivalu vyspovedal na stránkach časopisu redaktor a tiež jazzman srdcom i dušou Juraj Kalász.

 

Dlhoroční priaznivci festivalu už nejaký čas ticho šomrú na dramaturgiu, ktorá sa okolo jazzu a jazzových subžánrov otiera skôr zľahka a so závisťou sledujú program okolitých podujatí – JazzFest Brno, vroclavského Jazz nad Odra, maďarského JazzFest Budapest, rakúskeho JazzFest Wien… Hneď prvá Kalászova otázka preto mieri na telo: „Posledných 20 rokov sledujem v dramaturgii festivalu evidentný príklon k populárnej hudbe. Ide o reflexiu celkového smerovania jazzu alebo je to váš programový zámer?“

 

 

Odpoveď Petra Lipu si musíte vyhľadať na stránkach časopisu – čiastočne vysvetľuje, ale skôr inšpiruje k novým otázkam... Rozhovor pokračuje náčrtom umelcov, ktorí by mali či mohli na „jazzákoch“ vystupovať a vysvetľovaním dramaturga, prečo tomu tak nie je alebo nebude. Námatkovo padnú mená ako Kamasi Washington, Sonny Rollins, Maria Schneider Orchestra, Ambrose Akinmusire, Branford Marsalis či Brian Blade Fellowship. A tiež zaznie odpoveď, prečo dramaturgia tohtoročných jazzákov ponúka koncerty Marcusa Millera a Richarda Bonu, ktorí na festivale vystupovali už v minulosti.


 

 

Októbrový Hudobný život však ponúka oveľa viac: recenziu albumu „We Grew“ martinskej kapely Darkness Positive, pohľad Juraja Kalásza na septembrový Hevhetia Fest v Trnave či v rámci seriálu Hudba v časoch neslobody osvetľuje začiatky populárnej a jazzovej hudby na Slovensku. Aktuálny diel Zábavná hudba pod cudzou vlajkou prináša viacero pozoruhodných dobových svedectiev z prelomu 30.-40. rokov minulého storočia a dočítate sa napríklad, že zatiaľ čo sa na Slovensku objavovali prvé pokusy o swingové frázovanie, tunajším rómskym hudobníkom bola podľa skladateľa Alexandra Moyzesa údajne „jazzová rytmika úplne cudzia“ a to, čo produkovali ako jazz, by si bolo žiadalo „dôsledné školenie“. Určite zaujímavé a podnetné čítanie a časopis si môžete kúpiť v tlačenej či v elektronickej podobe napríklad tu.

 

 

Autor: Peter Motyčka

 

Súvisiace
Bratislavské jazzové dni: 50!
Reportáž

Bratislavské jazzové dni: 50!

Polstoročie od roku 1975 je doba, za ktorú sa na Slovensku etabloval jazz! Vedomý si odvážnosti, ale aj kontroverznosti tohto výroku, ním ch...

Miroslav Halak · · Príspevok komunity

Jubilejné jazzáky budú dôstojnou oslavou
Upútavka na koncert

Jubilejné jazzáky budú dôstojnou oslavou

Hudobná extratrieda naprieč žánrami a generáciami – na tohtoročné jazzáky budú mieriť kroky fanúšikov jazzu, ale aj milovníkov kvalitnej hud...

Peter Motyčka · · Príspevok komunity

Z Jazztikotu na pódium Bratislavských jazzových dní
Upútavka na koncert

Z Jazztikotu na pódium Bratislavských jazzových dní

Martin Uherek Quartet, Ľudové mladistvá, Tibor Feledi Quintet, Lash & Grey, Hip-zz či Drahoslav Bango & Friends – títo všetci využili prílež...

Peter Motyčka · · Príspevok komunity

Septembrový predkrm jubilejných jazzákov
Upútavka na koncert

Septembrový predkrm jubilejných jazzákov

Jazzáky odštartujú koncertnú jeseň energiou nabitým večerom plným jazzu, soulu a elektroniky. Otvorenie jubilejného 50. ročníka vo štvrtok 4...

Peter Motyčka · · Príspevok komunity

Komentáre 0

Prihláste sa alebo si vytvorte účet, aby ste mohli komentovať.


Zatiaľ žiadne komentáre.