Tanec v gumákoch: poľské zoskupenie The Flash! prináša nahrávku Bujaka w Gumiakach

Doba vážnych spoločenských reštrikcií s nevídaným dopadom na medziľudské vzťahy, akú zažívame v rokoch 2020 a 2021, si vyžaduje aj recesiu. Iba z nadhľadu a s primeranou mierou irónie je možné udržať balans medzi napätím karantény a túžbou po slobode a návrate k tomu, čo mnohí nazývajú „normálom“, čím majú na mysli obdobie pred krízou.

Áno, medzi psychohygienické metódy patrí aj ventilácia nakomprimovaných balastov. Na HevhetFeste v auguste minulého roku bol pre mňa takýmto ventilom koncert poľskej úderky The Flash! s ich hybridom medzi Prodigy, Masfel a Ornettom Colemanom a jeho projektom Prime Time. Tá šialená energia z pódia ma rozpohybovala do stavov, v ktorých som nebol hádam od svojich stredoškolských čias. Nemusím pri tom zdôrazňovať, aký katarzný účinok mal na mňa takýto zážitok medzi dvoma vlnami pandémie, a že z neho a vôbec z celého festivalu v Košiciach čerpám ešte aj po pol roku pri návaloch dezilúzií z meškajúceho očkovania, chýb politikov a neohľaduplnosti niektorých spoluobčanov. Čitateľ nemusí mať obavu, že odbieham od témy recenzie, skôr naopak, tento ponos je tým všetkým, čo dokáže do seba absorbovať nespútaná hudba tria okolo saxofonistu Sławeka Pezdu. Je to skutočne jazzový vzdor pretavujúci mnohé naakumulované absurdity do prekvapivého punkovo eklekticistického celku.

Už dlhšie som sa zberal napísať niečo k tomuto albumu, ale zrejme som podvedome čakal, kedy bude situácia s vírusom taká vážna, až si budem musieť vyčistiť hlavu týmto hudobným prievanom. Skutočne, tranzové bicie Maxa Olszewskeho s preefektovanou, ale nie prvoplánovo preafektovanou basou Kuba Dworaka sú klimatickým základom pre vývin tých veterných systémov, ktoré zatrasú aj zdanlivo pevnými konštrukciami. Pezdov saxofón je už potom tým studeným severákom, ktorý sa preženie  a presviští ohlušujúco ponad, popri a cez vás. V podstate je Blesk výstižným názvom tejto kapely, ide totiž bez preháňania o búrku, ktorá vám zahrmí z reproduktorov v obývačke, alebo zo slúchadiel do uší. Trochu nepovšimnutá zostáva v tejto smršti gitara ich hosťa Dustina Carlsona, ktorý je viditeľnejší hlavne v skladbe číslo tri (Złość) a päť (Chickpeas madness).

Táto hudba je stvorená na veľké a uletené festivaly v nočných hodinách, preberie a núti k nekoordinovaným pohybom. Keďže si ju ale teraz môžeme dopriať akurát tak v „bezpečí“ našich štyroch stien, neostáva nič iné, ako tancovať doma na koberci, čo je v podstate podobne absurdné ako tancovať v gumákoch. Ale keďže ani nie tak účel, ale skôr doba momentálne svätí prostriedky, tak prečo nie!!!

Sławek Pezda: tenor sax, vokál

Kuba Dworak: basová gitara

Max Olszewski: bicie

Dustin Carlson: gitara

Miroslav Haľák