Ako Dušan Húščava inšpiruje aj po rokoch
Nie nadarmo sa hovorí: „Zíde z očí, zíde z mysle…“ Výnimočný hudobník a nestor slovenského saxofónu Dušan Húščava, ktorý nás opustil počas pandemického obdobia, akosi vymizol z nášho povedomia.
Nie nadarmo sa hovorí: „Zíde z očí, zíde z mysle…“ Výnimočný hudobník a nestor slovenského saxofónu Dušan Húščava, ktorý nás opustil počas pandemického obdobia, akosi vymizol z nášho povedomia. Keď mi pred rokmi, ešte ako redaktorovi Hudobného života, ponúkol saxofonista Erik Rothenstein vynikajúci rozhovor s trojicou Dušan Húščava – Juraj Lehotský – František Karnok, presadil som túto trojicu na obálku časopisu s podtitulom „Traja králi slovenského jazzu“.
Na obálke decembrového vydania Hudobného života sa síce nijaký z týchto, žiaľ už odídených, Troch kráľov nenachádza, no rubrika Jazzové laboratórium je venovaná práve saxofónovému priekopníkovi Dušanovi Húščavovi (1940–2020). Za jej ideou stojí vynikajúci propagátor a zanietený jazzman Juraj Kalász, ktorý pred niekoľkými mesiacmi obohatil redakciu tohto časopisu a jeho prítomnosť sľubuje omnoho frekventovanejší výskyt jazzových tém v jedinom domácom hudobnom periodiku.
„Hoci bol Húščava výnimočnou osobnosťou, jeho hráčske schopnosti sú v jazzovej oblasti zdokumentované len na hŕstke nahrávok,“ uvádza vo svojom texte Kalász. „Jedným z mála albumov, ktorý reprezentuje jeho skutočné improvizačné kvality, je CD Neposlušné topánky z roku 2000 (Hudobný fond). Z neho som sa rozhodol analyzovať sólo v spirituáli When The Saints Go Marching In.“ Kalászova transkripcia a rozbor Húščavovho sóla sú nesmierne cenným vkladom nielen v rámci slovenskej jazzovej publicistiky, ale môžu poslúžiť aj mladým hudobníkom k poznaniu, že invenčné sóla tu vznikali aj dávno pred nástupom hudobných softvérov či videoškôl. A tiež môžu oživiť záujem o inšpiratívnu minulosť. Začať môžete napríklad týmto archívnym rozhovorom...
Decembrový Hudobný život ponúka popri Kalászovom analytickom materiáli aj reportáže z jazzových podujatí. Napríklad z budapeštianskeho koncertu skupiny The 4th Dimension vedenej gitaristom Johnom McLaughlinom, pohľad na bratislavské vystúpenie Baroque Goes Jazz Tria, ktoré sa zrodilo v hlave flautistky, saxofonistky a aranžérky Lenky Molčányiovej (jeho ďalšími členmi sú klavirista Miloš Biháry a huslista Ján Kružliak). A nechýbajú ani recenzie nových CD: z tých jazzových napríklad albumu „Staying In Touch“, ktorý dánska jazzová speváčka Sinne Eeg nahrala len s kontrabasistom (!) Thomasom Fonnesbækom. Určite sa oplatí hudbu nielen počúvať, ale aj o nej čítať. Najmä z pera zanietených a inšpiratívnych osobností, ako to býva na stránkach Hudobného života. Časopis si môžete kúpiť alebo tiež predplatiť na tomto linku.
Autor: Peter Motyčka
Čo všetko neviete napríklad o trúbke v jazze?
Už dávnejšie sme na tomto portáli nespomínali Hudobný život – jediné domáce odborné printové médium, ktoré sa venuje nielen klasickej hudbe,...
Všehoblues z jazzového Brna
Titulky niektorých textov bývajú pomerne výstižné, niektoré zasa neutrálnejšie či bezfarebné, ale nájdeme aj nadpisy úplne blbé. Ako napríkl...
Ako dnes žije Jamey Aebersold?
Sotva by sme našli jazzmana, ktorý neprišiel do kontaktu s kultovými „Play-a-longs“ amerického saxofonistu a pedagóga Jameyho Aebersolda. Sp...
S Petrom Lipom na telo o „jazzákoch“
Čo asi môže byť hlavnou jazzovou témou Hudobného života v októbri?