František Báleš ansámbel predstavil zhudobnené básne: Nechýba im múza ani muzika

V sobotu 6. októbra sa v bratislavskom Scherz Kafé uskutočnil predposledný koncert nového projektu klaviristu, skladateľa, pedagóga a aranžéra Františka Báleša. Spolu so svojimi dlhoročnými spoluhráčmi a priateľmi odprezentoval toto zaujímavé dielo.   Okrem lídra, ktorý hral na klavíri a spieval, v jeho ansámbli hrali Juraj Šušaník na bicích nástrojoch, Vladimír Máčaj na kontrabase a na barytón saxofóne to bol Erik Rothenstein. Zoskupenie klasického jazzového kvarteta predviedlo unikátny autorský projekt. Báleš sa v rámci tohtoročného 100. výročia založenia Československa rozhodol zhudobniť poéziu českých a slovenských autorov.   Koncert sa začal básňou Jána Smreka „Dnes milujem svoj deň“, ktorú Báleš venoval Rothensteinovej mamine a tete, ktoré sa na koncerte nachádzali a v daný deň mali práve narodeniny. Báleš veľmi dobre zhudobnil text tejto básne. Skladba mala pozitívny groovový charakter. „Novoroční noci“ Františka Hrubína sa týkajú témy smrti. Báleš nám prezradil, že si Hrubína veľmi obľúbil kvôli jeho lyrickému štýlu písaniu. Opäť sme počuli veľmi chytľavú rytmickú skladbu s krásnymi harmonickými postupmi a výborne zaranžovanými inštrumentálnymi riffmi. Ako sólista sa okrem lídra predstavil v tejto skladbe aj Erik Rothenstein. Zvuk jeho barytón saxofónu mal mohutný zvuk, sólo si výborne vystaval a zadelil. Energia, sila a uvoľnenosť s ktorou toto odznelo toto sólo odznelo primälo divákov k potlesku. Nasledovala báseň „Vzdych“ od Jána Kostru, ktorá odznela v štýle jazzového valčíka. Báleš v každej skladbe tému pekne zaspieval. Okrem jeho aranžmánov a pekných sól jednotlivých hráčov musím pochváliť aj rytmickú sekciu Šušaník – Máčaj. Šušaník si hudbu naplno užíval a rytmicky krásne podfarboval hlavných sólistov. Rovnako Máčaj citlivo reagoval na Báleša a Šušaníka, vďaka čomu sa vytvorila spoľahlivá a dynamická rytmická sekcia. Prvý set večera večera pokračoval v takomto duchu. Odznelo zopár ďalších zhudobnených básní, ako napríklad Skácelova „Trnka“, interpretovaná bola iba v duu klavíra a barytón saxofónu.    Báleš má krásne harmonické a rytmické cítenie. Koncepčne sa tento projekt podobá na štýl hudby Billa Evansa, Freda Herscha či Brada Mehldua. František rád využíva nepárne metrá a moderné harmonické postupy plné modulácií a nečakaných rezolúcií. Hudba je veľmi hlboká, hĺbavá, lyrická s veľkou výpovednou hodnotou. Lídrovi táto hudba veľmi sedí po každej stránke – improvizačnej, interpretačnej aj kompozičnej a aranžérskej. Vynikajúce boli jeho sóla aj scatovanie. Báleš nám krásne odhalil svoju dušu. Projekt Básne Múzické je úprimnou výpoveďou jeho osobného hudobného cítenia a špecifického zvuku.   Ďalší set bol obohatený aj o autorskú kompozíciu „For Dominik“, ktorú skomponoval Báleš pre svojho syna. Odznelo taktiež zopár jazzových štandardov. Gratulujem Bálešovi k tomuto veľmi zaujímavému projektu. V našom regióne poznám iba málo jazzových hudobníkov, ktorí by sa pustili do zhudobnenia poézie. Ide o unikátny koncept, ktorý má okrem umeleckého aj edukačný charakter. Spojiť jazz s poéziou nie je jednoduchá vec. Bálešovi sa to podarilo veľmi pekne, čo si zasluhuje môj veľký obdiv.             Dávid Oláh