Robia to nesprávne - študentov učia najprv myslieť a až potom počúvať?
Gary Bartz je jedným z výrazných, inovatívnych altsaxofonistov posledných desaťročí. Počas svojej kariéry získal ocenenie Grammy, koncertoval a nahrával s tými najväčšími “bojovníkmi” jazzu, ako Max Roach, Art Blakey a Miles Davis. V súčasnosti venuje veľkú časť svojho času vyučovaniu saxofónu na Oberlin Conservatory of Music a najčastejšie vystupuje s kapelou McCoy Tynera. Nedávno vyjadril svoj názor na tému súčasného stavu jazzového vzdelávacieho systému.
Gary Bartz je jedným z výrazných, inovatívnych altsaxofonistov posledných desaťročí. Počas svojej kariéry získal ocenenie Grammy, koncertoval a nahrával s tými najväčšími “bojovníkmi” jazzu, ako Max Roach, Art Blakey a Miles Davis. V súčasnosti venuje veľkú časť svojho času vyučovaniu saxofónu na Oberlin Conservatory of Music a najčastejšie vystupuje s kapelou McCoy Tynera. Nedávno vyjadril svoj názor na tému súčasného stavu jazzového vzdelávacieho systému.
Podľa Bartza je v súčasnosti všetko naopak. Jeho pohľad je, že dnes študentov učia hudobnú teóriu a techniku nástroja ako prvú vec. Na hodinách sa naučia hrať akordy, stupnice a skladby a testy sú zamerané na to, ktoré frázy sa hodia na ktorý akord - sú napísané perom na papier. Tento proces požaduje najprv premýšľanie a až potom počúvanie. Spomína na dobu, keď sa učil jazz hrať on a jeho generácia - keďže ešte neexistovali jazzové školy, všetci boli nútení učiť sa zo samotných nahrávok (a živých koncertov). To vyžadovalo schopnosť učiť sa prostredníctvom sluchu, cez čo každý našiel svoj vlastný spôsob učenia sa a hrania. “Všetci sme našli svoj vlastný štýl vtedy, keď sme sa takto učili hrať”, spomína.
V súčasnosti jazzový vzdelávací systém podľa neho všetko obrátil naopak. Študenti chodia na tie isté školy, učia sa z tých istých kníh, študujú u tých istých učiteľov a preto častokrát “znejú rovnako”. Až potom, ako sa naučia hrať tieto veci, sú donútení začať si hladať svoj vlastný štýl. To samozrejme neplatí pre úplne všetkých hudobníkov, ktorí navštevovali tieto vzdelávacie inštitúcie. Aj ľudia ako Brad Mehldau a Chris Potter chodili na jazzové konzervatória a v súčasnosti sú to úžasní umelci, tvoriaci inotatívnu hudbu.
Problém je zrejme v tom, že veľká väčšina študentov nerozvíja svoj sluch a vlastný vzťah ku hudbe (tak ako to Bartz a iní jazzoví hudobníci robili kedysi) a preto im často chýba ich vlastný a jedinečný štýl. Hudobníkov, ktorí tento vlastný štýl majú, je v súčasnosti jednoducho tažšie nájsť.
Myslíte, že je to tak, ako tvrdí Gary Bartz?
Má jazzový vzdelávací systém v súčasnosti všetko obrátené naopak?
Zdieľajte Váš názor v komentoch.
Zdroj:
Gary Bartz - Does Jazz Education Have It Backwards?
Autor pôvodného článku: David Greenberg
Preklad a úprava: Martin Uherek
Uskutoční sa live stream na počesť Johna Coltrana. Diskutérmi bude aj Melissa Aldana a Archie Shepp
V stredu 23. septembra 2020 by oslavoval John Coltrane, titan moderného jazzu, svoje 94. narodeniny. Na jeho počesť sa portál Qobuz Live (Qo...
Rozhovor s jedinečným československým triom Szaturma: o inšpiráciach, debutovom albume a blížiacom sa krste na JazzFestBrno
Za necelé tri roky svojho pôsobenia si trio Szaturma stihlo vybudovať svoj vlastný hudobný jazyk postavený na základoch unikátnej inštrument...
Oslava storočnice Charlieho Parkera: Saxofonisti Bobby Watson, Vincent Herring a Gary Bartz vydávajú spoločný album Birdovych kompozícií
Miles Davis raz povedal: "Celú históriu jazzu dokážete obsiahnuť v štyroch slovách - Louis Armstrong. Charlie Parker.” August 2020 značí 100...
June Lee zverejnil tretiu časť interview s Jacobom Collierom: O očakávaní v hudbe, ladení a živote
June Lee je známy na internete ako hudobný teoretik, klavirista, blízky priateľ a advokát hudby Jacoba Colliera. Na svojom youtube kanáli zv...